,,Niesi rovnaká ako ostatní." Hovorila mi divná pani v zrkadle. Mala na sebe biele šaty, bielu tvár a na nej kľudný kamenný výraz. ,,Aaako to ale myslíte? A kto... kto zvôbec ste?'' Vykoktala som naraz. Bola som strašne vystrašená. ,,To nieje podstatné. No vedz, aj to zistíš. Teda dúfam.'' Stále bola úplne pokojná. Neviem či to alebo spôsob akým to hovorila ma strašil viac. ,,Čo? Ako to... čo?'' Vyhŕkla som naraz. Postava v zrkadle zmizla. Mala som toľko otázok. Veď, nestane sa vám každý deň že si večer pred zrkadlom češete vlasy a naraz sa z ničoho nič sa vám v zrkadle objaví žena a hovorí vám, že nieste ako ostatní... ...alebo áno?