A tak si povzdychla, pretrela si unavené oči, a keď si nasadila okuliare, ktoré nosievala len pri práci za počítačom, späť na oči, pustila sa do písania. Dokonca bola doňho taká zažratá, že si ani neuvedomila, že už nie je v miestnosti sama. Ďalšiu osobu v miestnosti zaregistrovala, až keď jej doslova dýchala na krk. A vtedy si uvedomila, že jej pol hodinka už prešla a ona musí odísť domov, zbaliť sa a odísť sa svojou rodinou domov. Aj keď nemá dopísaný článok. "Znovu sa stretávame." Zašepkal jej do ucha, pričom nečakal, že sa tak zľakne a hlavou mu buchne do nosa