Lavička

,,Som tu, kedy prídeš?" spýtala som sa mojej kamarátky ,,no vieš ja dnes nemôžem musím ísť za otcom naozaj sorry " oznámila mi Paula pár minút po mojom príchode . ,, Ok nevadí čau!".
Úžasné tri dni sa o tom bavíme a ona... a škoda reči . Tak si sadnem na našu lavičku. Hmm čo tu budem robiť autobus mi ide az o dve hodiny wow .

O pár minút neskôr

Ja sa strašne nudím ale musím to vydržať. Chvála bohu že bola naša lavička voľná . Už asi pol hodinu sa obzerám po parku . Ooo môj bože .
Asi sa mi sníva . Práve si vedľa mňa sadol úplne krásny chalan. ,, Ahoj a ty čo tu tak sama sedíš?" spýtal sa ma a ja som zostala vikolajená. ,, No čakala som na kamarátku len to zrušila ." Povedala som . ,,A si z toho smutná? " povedal a presunul sa bližšie ku mňe. ,, No povedzme že hej ." Neviem ako som mala zareagovať. ,,Tak ja som tu aby som ťa rozveselil.

Toto je môj prvý príbeh tak dúfam že sa páči .

Laura