„Kyoshi, pozor!" začula som spoza mňa Hiroshiho hlas a než som sa stihla otočiť, niečo mnou trhlo. Až na zemi som si všimla Hiroshiho bezhybné telo vedľa mňa. „Hiro!" zalapala som po dychu keď som zbadala zapichnutý nôž v jeho hrdle. Roztriasla som sa a zadržiavala slzy. „Kyo... Pros...im... Plač..." prehovoril a ja som vypustila všetky tie slzy ktoré som tak dlho skrývala. Posledné čo som videla, než sa mi pred očami zahmlelo, bol pohľad na umierajúceho chlapca, ktorý si takýto osud nezaslúžil...جميع الحقوق محفوظة