XXXX

Od malička som si zapisovala malé rozprávočky, príbehy do veľkého zošita s hrubou väzbou. Pamätám si ako som písala v noci moje nápady pomocou pera do zošita, bolo veľa hodín, dávno som už mala spať. Otec prišiel do izby a videl ma ako si svietim mobilom aby som videla čo píšem. Vzal mi zošit a zlomil ho. Bolo to dielo, zbierka ktorú som považovala sa akéhosi imaginárneho kamaráta, mohla som doň písať všetko čo ma napadlo, a keď si chcel niekto prečítať môj príbeh, s kľudom som to dovolila, síce to boli príbehy z môjho života, len prikrášlené vždy som tvrdila že sú vymyslené.