,,Jack?" Opýtala som sa.
,,Ano Sya?"
,,Ja len chcela som ti povedať, že ťa ľúbim"
Jack sa namňa usmial. Išli sme temnou uličkou a ja som sa pritúlila k Jackovi. Pevne mi zovrel ruku a tak dal znak, že je pri mne a nemusím sa báť. Už sme boli skoro na konci.
,,Jackoško?!"
,,Čau starý!"
Jack mi pustil ruku a nechal ma len tak tam stáť. Rozprával sa s Alexom jeho najlepším kamošom a mňa si nevšímal hanbil sa zamňa alebo čo? Vtedy som si to nedokázala vysvetliť. Rozprávali sa aspoň hodinu a mne už bola zima. Jack mi vlastne rýchlo zobral aj jeho bundu.
,,Už to takto nejde!" Zakričala som.
,,Jack to je tvoja kamoška?" Alex sa začal nahlas smiať.
Jack nič radšej nehovoril.
,,Idem domov čau!"
~Ráno~
*Zvoní mobil
,,Sya!" Zakričala namňa Mama
,,Noooo?"
,,Mobil! Niekto ti volá!"
Prišla som dole. Pozrela som sa na mobil. Jack. Zrušila som to.
,,To bol Jack však?"
,,Ako to vieš Mami?"
,,Nikdy nikoho nezrušíš len tak.."
Poznala ma fakt dobre.. Nevedela som čo jej na to povedať a ako jej to vysvetliť. Išla som k stolu aby som sa najedla.
,,Mala by si mu zavolať vieš o tom?"
,,Mamííííí."
,,Utekaj."
Mala pravdu musím vedieť čo chcel. Vybehla som hore do izby a zavolala som mu.
,,Čo si chcel?"
,,Prečo si včera odišla?!"
,,Ty sa pýtaš ešte? Uplne si ma ignoroval! Bola mi zima!"
,,Ja viem, ale neviem ako to Alexovi povedať."
,,Sme spolu rok a ty mu to nevieš povedať choj do riti!"
Zrušila som mu to..
Volá mi, každý deň a ja mu to vždy zruším. Ale rozhodla som sa. Stretnem sa sním... Nedá sa povedať, že by sme už spolu neboli len je to taká pauza...
Išla som teda za ním..
Už tam bol...
Išiel ma objať, ale ja som sa odsunula..
,,Syi si ok?"
,,Ja áno neviem ako ty!"
,,Chcem ti len povedať, že už ťa predstavím každému."
,,Vážne?" Pobozkala som ho vášnivo...
Ani neviem ako a už sme boli u neho doma.. V posteli...
Och, áno, nesmierne ju vytáčal. Až tak, že pomsta chutila sladko ako med, voňala sťa čerstvý hrnček kávy a vyzerala nehanebne lákavo. Pomsta bola len kvapkou v mori bolesti, ktorú spôsobil jej rodine. Problém bol v tom, že nebola jediná, kto prahol po odplate.
Vždy sa vravelo, že hranica medzi láskou a nenávisťou vie byť nehorázne tenká, občas priam neviditeľná. Nikto však Riley nepripravil na zmätok, ktorý jej trápil hlavu, keď ju Sam nazval svojou kráskou. Fakt, že mu mohla pripadať krásna, ju netrápil, to majetníckosť s akou si na ňu nárokoval, ju štvala a zohrievala zvnútra zároveň. Ona si však stranu dávno vybrala a plánovala mu ukázať, že ňu plané reči, vzhľad hokejistu a smaragdové očká tak ľahko neobmäkčia. Alebo áno?
(haters - lovers)
Úryvok z knihy:
,,Si jeden namyslený, povýšenecký, necitlivý idiot! Presne to si! A ja? Mala by som sa preplieskať za to, že tu s tebou ešte som a idem spraviť toto!" Okamžite som ho pobozkala. Bez rozmýšľania som priložila pery na jeho a dávala mu vyžrať všetko, čo mi kedy urobil.
,,Nenávidím nás." Šepla som. Keby len tušil, ako veľmi ho milujem.
❕Prípadné vulgarizmy❕
#1 teenfiction (29.10.)
#1 klamstvo (31.10.)
#1 škola
#1 siblings
#1 teenagers
#1 nenávisť
#1 girl
#1 romance
#2 love
#1 láska
#1 hate