vrátiť sa... nezabudnúť... milovať... zabávať sa... bojovať o svoje životy *** ,,Pomôž mi, prosím." zašepkám z posledných síl. Tá bolesť... spaľuje ma to zvnútra. ,,Pomôž..." nedokážem dopovedať. Nedokážem rozmýšľať. Chcem odísť preč. No nedá sa. Pozriem na môj pravý bok. Poloblúk otlačkov od zvieraťa takmer nie je vidieť vzhľadom na to, že mi odtiaľ tečie mnoho čiernej krvi. Neprežijem. To jediné mi napadá. ,,Je mi ľúto Lea. Je mi to tak ľúto." ruky si zahrabne do svojich odstávajúcich orieškových vlasov a z očí sa mu rinú slzy. Otočí sa a odbehne do tmy. Z posledných síl sa nadýchnem na výkrik, no pľúca mi nečakane skolabujú. Za nimi postupuje aj zvyšok tela a tak tam len ležím, sama v tme a pozerám na hviezdy, ktoré mi čochvíľa zastrie nekonečná tma. ***