Rod preklatych

"Kto ste?" spýtala sa a snažila sa aby sa jej netriasol hlas.
Neodpovedal iba tam stal v tme a hľadel naňu
"Odpovedzte!" nevydržala mlčať.
Pousmial sa a pristúpil bližšie , obkolesilo ho svetlo mal čierne vlasy a z hnedých očí mu žiarila temnota.
"Damien sa musel zbláznit" zašomral skôr pre seba.
"Vy ho poznáte, kde je?" ožila ked počula jeho meno, chcela vedieť, čo je s nim, chcela mat aspoň jedného priateľa.
Chlapec sa strhol, pristúpil k jej posteli ,až teraz si uvedomila, že má obnaženú hrud a ona ma na sebe len tenkú nočnú košelu odtiahla sa, nepáčil sa jej spôsob akým na ňu hľadel bol takí chladný.
"O to sa nestaraj, to nieje tvoja vec, zmlkni!" z jeho hlasu bola priam cítiť chladnokrvnosť.
Samantha vybuchla, nikto jej nebude rozkazovať v jej dome.
"Tak kde je?" spýtala sa pomaly ešte raz. Zabudla na strach, pri tom chlapcovi sa jej obvyklí kľud vytratil.
Neznámy sa nepohol len pokýval hlavou.
Vybuchla. Schytila nožnicky zo stola a zapichla mu ich do ramena.
Začal krvácat ale tváril sa, akoby si to ani nevšimol, vtom krv prestala tiecť aj ked rana ostala otvorená, o chvíľu sa zacelila aj tá.
Vyskočila z postele, chcela kričat ale on ju chytil za pás a svoju dlaň jej pricapil na ústa.
" Počúvaj ma dievčatko, všetko ti poviem, len nekrič." povedal nenávistne.
Divoko kývla. Pustil ju.
"Co ste zač, upíri, vlkodlaci , zombie..." sypala rýchlo.
Tlmene sa zasmial
"Babské vymysli,ale kiežby ja som niečo oveľa horšie. Bábika, ja som prekliaty."