„Ak človek vidí hviezdy na zamračenej oblohe, je blázon?" opýtala sa, zamyslene hľadiac na mračná nad sebou. Na moment nastalo medzi nimi zvláštne ticho. Ona neprestajne upierala zrak nad seba a on skenoval jej tvár. Mal pocit, že toho pohľadu sa nikdy nenasýti. „Myslím, že nie. Ty nejaké vidíš?" opýtal sa a pozrel na tmavú oblohu. „Milióny," zašepkala a ľahla si na chrbát. Boli prvé jarné dni a zem bola ešte stále studená. Chlad jej prenikal cez tričko, no neprekážalo jej to. Jediné, na čo teraz myslela boli obrazce z hviezd. Ľahol si blízko k nej a snažil sa pozerať jej očami. Nepodarilo sa mu to. Videl iba mraky. Mlčali.
5 parts