Adrenalín.

Chytil ma za sveter,keď som nastupovala do vlaku ako prvá.
Odtiahol ma na bok.
Očami mi skúmal tvár.
Ja som bola ticho.
"Čo si o mne myslíš?"
"Daj mi pokoj!"
"Čo si o mne myslíš?"
"Nič"
"Mňa neoklameš"
"Vážne to chceš vedieť? Lezieš mi pekne na nervy.A to tvoje 'Neklam' ešte viac. A závidím ti."
Zostal zaskočený.

"Čo mi závidíš?"
"Zmeškám vlak"
"Povedz mi to. Prosím."
"Tvoju slobodu"
"Ha! To si myslíš? Že to robím preto lebo nie som dostatočne slobodný? Tak to nie moja drahá."
"Tak prečo to robíš?"
"Pretože to potrebujem"
"Čo potrebuješ?"
"Adrenalín moja drahá. Adrenalín."