Osud Alebo Náhoda?

,,Poď so mnou na obed a do kina a nikomu to nepoviem," povedal zatiaľ neznámy chalan. Bol asi približne v mojom veku, možno o rok alebo o dva starší a o trochu vyšší ako ja. Navyše s krásnymi modrými očiami, v ktorých sa mu odrážala voda. Nezbedný úsmev na krásne krojených ružových plných perách. Špinavé blond vlasy nagélované do hora. A to sexy telo, ktoré sa mu rysovalo pod tričkom a bermudami... Zahryzla som si do pery a stále bola ticho.

V tom ma napadlo, kto vlastne je a ako sa sem vôbec dostal? Je možné že by ma videl ako sem idem? Alebo sem chodí tajne tak ako ja? Čo keď to je nejaký šialenec a chce ma zabiť?

,,Kto si a čo tu robíš?" spýtala som sa, snažiac sa aby sa mi netriasol hlas.

,,Som tvoj osud ... a možno iba náhoda," povedal a zapol svetlo. Sadol si na kreslo k bazénu, kde som mala položenú moju osušku. Vzal ju do rúk a podišiel ku schodom do bazéna. Keď som sa otočila, všimla som si že už na sebe tričko nemá.