Over again

Môj dych sa každou sekundou zrýchľoval a moje dlane sa čoraz viac potili. Prstami som
prechádzala po pere, ktoré stačilo vziať do rúk a podpísať zmluvu. A hoci to pre mňa znamenalo nový začiatok, plnenie svojich snov a materiálne zabezpečenie pre mňa a moju rodinu do budúcna niečo mi v tom bránilo. Bol to môj inštinkt, ktorý mi našepkával, že to nie je správne.
Zhlboka som sa nadýchla a silno zovrela viečka očí. Na malú chvíľku som sa ponorila do svojej predstavivosti, v ktorej som sa nachádzala na nádhernom ostrove, s krásnou plážou a priezračným morom. Na ležadle sa slnila moja mama s otcom, ktorý na seba zamilovane hľadeli akoby ich láska bola rovnako silná ako pred mnohými rokmi v čase keď sa iba spoznali. Moja sestra bola zahrabaná v piesku pričom sa Leyla jej päťročná dcérka na tom poriadne bavila. Všetci vyzerali tak šťastne a spokojne...
„Slečna Owner," z fantazírovania ma vyrušil hlboký mužský hlas. Zmätene som pokrútila hlavou a pohľadom prešla pod stôl na jeho nohu, ktorá sa nervózne kývkala sem a tam. „Podpíšete to alebo nájdem na túto prácu niekoho iného?" opýtal sa ma a ja som mala poslednú možnosť vycúvať. No vidina v lepšiu budúcnosť mi to nedovolila a tak som sa zhlboka nadýchla a zoširoka sa usmiala.
„Pokojne ma už môžete nazývať Pani Styles," odpovedala som mu s istotou, vzala pero do rúk a podpísala som zmluvu, ktorá mala pre mňa znamenať iba pracovnú záležitosť na celý jeden rok.