Po pár krokoch započula v ušiach príšerný, jednoliaty zvuk ostrého pípania ,ktorý ju dostával do šialenstva. A čím kráčala ďalej , tým ho bolo počuť zreteľnejšie. "Počuješ to?" otočila sa na usmiateho Elliota, ktorému vietor ešte viac postrapatil čierne kučierky vlasov. V tom pocítila prudký náraz do niekoho pred ňou. Rosie sa, narozdiel od druhej osoby, zatackala a keby za ňou nestál Elliot, skončila by na zemi. "Ospravedlňujem sa. Ja som len..." habkala ,ale pri pohľade "naňho" nevládala pokračovať. Vysoký ,zamračený chlapec stál nad ňou s rukami prekríženými na prsiach. Mala silný pocit ,že ho už niekedy videla. Jeho vyšportované telo mu obopínali obtiahnuté modré džínsy a čierne tričko za ktorým sa črtali vypracované svaly. Vlasy mal dlhšie, jemne vlnité ,vyčesané dozadu. Mali orieškovú farbu ,ale na slnku sa mu z nich odrážali jemné, zlaté záblesky. Keď sa na ňu zahľadel jeho ľadovo-modrými očami, Rosie si pripadala ako vo sne. V dôverne známom sne...