,,Neznášam slzy... Úplne zbytočný prejav slabosti," zavrčala a ruky zaťala v päste. Zaprisahala sa, že keď sa z toho poondeného Labyrintu dostane, postará sa o to, aby plakali tvorcovia, nie ona. ,,Slzy nie sú slabosť," namietol Newt a vytrhol zo zeme asi dve púpavy, pričom očami hľadal ďalšie. ,,Sú dôkazom toho, že človek má city. Udržať ich možno pre niekoho znamená silu, ale pre mňa... Pre mňa je práve to slabosť. Načo ničiť niečo tak prirodzené silou... keď je v tom vlastne krása?" Newt sa pousmial a znovu sa jej zahľadel do očí. Skyler sa uškrnula a uvoľnila ruky. ,,Čo už je len na plači krásne?" nechápala. ,,Práve teraz?" Newt zaplietol poslednú púpavu. V krátkosti si premeral svoje dielo a vzápätí nasadil Skyler na hlavu ako korunku veniec z kvetov. ,,Ty," odpovedal jej tichým hlasom tak, aby to počula len a len ona. • • • • • • • • • • Príbeh je fanfikciou originálneho sci-fi bestselleru Jamesa Dashnera - Labyrint - s malými obmenami. • Obsahuje nadávky i násilie, just to let you know ❤️
32 parts