NERD GIRL

Toto jej predsa nemôžem urobiť, to mi nikdy neodpustí. A ak mi niekedy náhodou odpustí. Ja nikdy neodpustím sám sebe. No dovolí mi moje EGO prehrať stávku? Vždy som bol hráč. Bol som zlý chlapec, ktorého chcela každá jedna žena. Vedela predsa, do čoho ide.
Môj pohľad padol na spiacu Zoe, ktorá sa akurát sa chystala otvoriť oči. Otvorila svoje krásne zelené oči a pozerala sa na mňa spoza obrovských okuliarových rámov. Pritisla svoje telo k tomu môjmu a mne okamžite naskočila husia koža, no aj napriek slasti, ktorú som cítil z blízkosti jej tela som sa odtiahol a zmohol som sa iba na chabé:
"Mala by si už ísť." snažil som sa vyznieť čo najvážnejšie, no môj hlas sa lámal.
Nechápavo presunula svoj zrak do mojích očí, ktoré sa akoby na povel zahľadeli do zeme. Zdvihla moju bradu, presne rovnakým spôsobom ako som to urobil včera ja.
"Ja..ja ..Spravila som niečo zlé?" povedala so slzami v očiach. To je pre ňu také typické. Len tak dobrovoľne vziať všetkú vinu sveta na jej plecia.
"Nejde o to. Jednoducho by si mala odísť. Prosím, je .. je koniec." zašepkal som a v tom sa mi naskytol pohľad Zoe iba v mojom tričku, ktorá v ruke zvierala svoje veci. Natiahla na seba svoje šaty zo včera a moje tričko hodila na nočný stolík hneď vedľa mojej postele, na ktorej sa ešte pred chvíľou nachádzala ona. Tá chvíľa sa však zdala ako večnosť. Ale ja nemám právo sa na niečo sťažovať. Ach, ako rád by som chcel vziať späť všetko čo som pred malou chvíľkou vyslovil, ale nejde to. Je príliš neskoro zmeniť to, aký zlý v skutočnosti som . Pohľad na ňu opúšťajúc ma bolel. Bolel viac ako čokoľvek čo som kedy zažil.
"Chcela by som povedať, že ťa nenávidím Harry, ale ty sám dobre vieš, že nič z toho čo by som povedala nie je pravda. " nekričala. Iba ticho plakala, takmer som jej nerozumel. Snažila sa upokojiť, súdiac podľa jej zrýchleného dýchania.