Medzi múrmi sa rozhostilo neprirodzené ticho. Chodba bola prázdna, nikde ani náznak po nejakých kvílivých tónoch strún, s ktorých mi pred chvíľou vystúpili na čelo ľadové kropaje potu. Dlho som tam stál a načúval. Ubehla pol hodina, kým som sa vrátil do obývacej izby. Nič som nepostrehol. Ani najmenší šuchot, nič neprerušilo hrobové mlčanie. Len hodiny pravidelne odbíjali a vonku za ťažkými závesmi sa preháňal vietor...All Rights Reserved