let's talk | 1 | euro 2016 | slovensky

PRIEVIDZA (9.6.2016) = "Dúfam, že neprehráme a chcem si zakričať!"

Písal sa dvadsiatyštvrtý deň v dvanástom mesiaci roku 2015 a ja som pod stromček dostal gitaru. Veľmi som sa potešil, keďže som po nej túžil už veľmi dlho. Keď som ale gitaru otočil, čakal na mňa vysnívaný papier a na ňom stálo : "Vstupenky boli objednané." Videl som, že môj otec mne aj sebe zabezpečil výlet na Majstrovstvá Európy vo futbale. Nemohol som uveriť tomu, čo ma čaká. Keď som však už prestal pochybovať, tak sa písal 9.6 tohto roku a ja som si balil kufre do Francúzska. Vedel som, čo mám pred sebou - z domu to bolo na štadión necelých 2250 km, takže takmer za rohom. Najprv však bola na rade cesta do nášho hlavného mesta, odkiaľ odchádzal autobus (áno, naozaj som išiel autobusom, myslel som že to bude fajn). O ôsmej večer sme vyrážali z Bratislavy a ja som sa cítil fantasticky...mal som pred sebou síce cestu cez 4 krajiny, ale v tej chvíli by ma nič nezastavilo od splnenia si sna. Prišla polnoc a my sme stáli na jednej nemeckej pumpe, už vtedy som vedel, že sa mi nebude dať spať. Kúpil som si teda mastnú bagetu s hnusným dressingom a hor sa na bez-billboardové nočné zahraničné diaľnice! :) Ráno som sa už zobudil vo Francúzsku, keď som dostal oznam, že sme práve prešli hranicami. Od toho momentu sme v autobuse pozerali rôzne filmy, z ktorých ma chytili akurát Mimoni a už som sa nevedel dočkať postele. O siedmej večer sme zakotvili 140 km od dejiska zápasu na našom hoteli, ktorý sa nachádzal v útulnom mestečku Perigueux-Boulazac. Hotel sa volal Premiere Classe, takže som čakal prvotriedne služby...avšak. Ten môj pohľad, keď som zbadal izbu nechce vidieť ani Tyson Fury. Čakal som krásnu vaňu s veľkou plazmou a dvojposchodovú posteľ. Z týchto požiadaviek, ktoré boli btw sľúbené, bola ozajstná len tá posledná. Nemali sme vaňu, ale sprchu (2x2cm), z ktorej tiekla voda až