Fight hard, love harder.

,,Neverím vlastným očiam, že si to ty, a že stojíš predo mnou." Žiarivo sa usmial a chcel ku mne podísť otvárajúc svoju náruč, ale spomienky mihajúce sa mi pred očami ma prinútili cúvnuť a vyhnúť sa mu. V jeho očiach som zazrela bolesť a nepochopenie, ale nemala som slov na to, aby som niečo povedala.
,,Nie. Nechaj ma." Povedala som s ľadovým hlasom a pozrela sa na riaditeľku, ktorá len nechápavo stála pri nás a pozorovala náš rozhovor. Harry ostal stáť ako prikovaný a nevydal už ani hlások aj keď som mala pocit, že sa musel veľmi premáhať.