*nadväzuje na prvú časť Photograph*
Aj po niekoľkých rokoch som mohla v pokoji povedať, že sa rada pozerám na naše fotky. Pretože mi pripomínajú tú prekrásnu lásku. Nevinná stredoškolská láska. Ak by som však vedela, čo sa stane potom, urobila by som všetko inak.
„Nikdy som ti nechcel úmyselne ublížiť, Rachel. Ale odišiel som preto, aby si na mňa mohla byť hrdá a aby som sa postaral o naše budúce deti," vravel mi.
Do očí sa mi natisli slzy. Nedokázala som potlačiť svoje emócie. Teraz mi to už bolo vážne jedno, že ma takto uvidí.
„Vždy som na teba bola hrdá. A bola by som, aj keby si nebol slávny. Pretože moja láska bola oveľa viac, ako myšlienka na to, či prerazíš so svojou hudbou, alebo nie," plakala som, „lenže ty si to všetko tak neuveriteľne pokašľal, Ed. A hnevám sa, tak veľmi sa hnevám."
„Ja viem. Preto dúfam, že mi jedného dňa odpustíš,"
Obaja sa topia vo svojich myšlienkach. Nenachádzajú pokoj a bojujú so svojimi vnútornými démonmi. Obaja sa snažia nájsť vysoký maják v strede mora, ktorý by im pomohol uniknúť a konečne sa nadýchnuť. Obaja žijú úplne rozdielne životy no napriek tomu tak rovnaké.
Kto by si mohol pomyslieť, že práve oni sú tými majákmi v rozbúrenom mori.
-
„Alexia?" ozve sa Juraj, hneď jak začne náš smiech utíchať a ja sa naň pozriem.
„nikdy na túto noc nezabudnem" povie s úsmevom na tvári a ja mu jeden taktiež venujem.
„To ani ja"
-
starý názov príbehu: Hráč s číslom 60
TW:
- ppp
- vulgarizmy
- zmienky násilia
- alkohol
*Ešte predom upozorňujem všetkých čitateľov, že v tomto príbehu nenájdete žiadne 18+ alebo 15+ spicy scénky. Neplánujem tu sexualizovať 18-ročného chalana, ktorý hra hokej takže v komentároch nechcem vidieť žiadne pobúrené fanúšičky, ktoré sa mi tam budú na to sťažovať 😃