Pred polnocou

Pri aute ma však zastavil môj kamarát a kolega z Cypru. Videl som na jeho tvári, že niečo nie je v poriadku. Cítil som jeho trasúcu ruku na svojom ramene. Bol vystrašený. Bol na smrť vystrašený. Ja som zbledol, zatočila sa mi hlava, oprel som sa o auto, no aj tak som oči neodvrátil a uprene som sa naňho díval. Veril som, že je to iba blbý žartík, modlil som sa k Bohu, nech si zo mňa iba strieľa, nech je to všetko iba sen, taký živý sen, ako sa vám zvykne snívať. V momente, keď sa rozplakal a prehovoril, zrútil sa mi celý život.