Victor x Yuri {Victuuri} SK ✅

Victor vráť sa!!!

/Victor/

"MACACHIN OSTAL V AUTE!!"
Zvolal som, a vystrelil som na nohy ako raketa. Yuri sa zľakol a začal sa triasť. Nedokázal som si predstaviť, že by som mohol o pudlíka prísť. V tom vybehla z tunela dáka žena, a furt kričala niečo o tom, že jej deti zmizli v tuneli, a nikde ich nevie nájsť. Ostal som ako stĺp premýšľajúc čo urobiť. Nereagoval som na Yuriho hlas ani Dotyky. Jedine čo má zaujímalo bol Macachin, a tie dve deti tej paní.

Asi po 5 minútach čo som tam len tak nehybne stál, ma niečo napadlo. Bolo to jediné riešenie. Zobral som šatku a pozrel sa na Yuriho. Ten sa na mňa pozeral celý čas, so strachom v očiach. "Prepáč prasiatko, ale musím" Dal som mu letmý bozk a zaviazal si ústa aj nos šatkou, a bežal do tunela. Za sebou som počul len Yuriho výkrik: "Victor!!! Vráť sa!!!" No nemohol som, a bežal som ďalej.

Po niekoľkých metroch som počul detský krik. Bežal som tam, a uvidel dve malé dievčatká, ako sedia v aute pritisnuté na seba, trasúce sa od strachu. Zaklopal som im na okno, a dal im znamenie, aby vyšli von, že ich zoberiem k ich mamke. Po chvíli to urobili. Ešte som im vysvetlil že musím ísť po psíka, tak len prikívli a išli so mnou.

Keď som konečne našiel naše auto otvoril som dvere, a videl som ako Macachin leží bezhybne na sedadle. Nahrnuli sa mi do očí slzy. ~nie nie nie nie NIE!!!!~ kričal som si pre seba v mysli, a zdvihol som svojho pudlíka na ruky. Cítil som ako dýcha čo ma potešilo, no bál som sa o neho, tak som aj s ním na rukách, a dievčatami po mojom boku bežal von.

/Yuri/

Keď išiel do tunela nevydržal som to a zrútil som sa. Padol som na kolená a plakal od strachu, či ho ešte uvidím. Dlho sa nevracal a ja som už pomaly strácal nádej. No v tom z dymu vybehli dve dievčatká, ktoré hneď bežali za mamou a silno ju objali. Hovorili o mužovi, ktorý ich zachránil. Bolo mi jasné, že ide o Victora. Pozeral som sa na dym, keď som uvidel jeho siluetu.

Bežal som za ním, keď zrazu padol k zemi aj s Macachinom. Rýchlo som zavolal na hasičov, a oni mi pomohli obidvoch odniesť preč z dymu do záchranky. Hneď sme išli do nemocnice. Držal som jeho ruku a druhou rukou som hladil Macachinovu hlavu na mieste, kde to má rád. Asi po 30 minútach sme dorazili do nemocnice. Victora zobrali do haly na prehliadku, a ja som s hnedým pudlíkom na rukách bežal na veterinu.

Po 2h som sa vrátil do nemocnice, no bez pudlíka. Stretol som doktorku a povedala, že môžem ísť za Victorom. Keď som vošiel do izby, tak sa na mňa pozrel jeho nádhernými očami. Sadol som si k nemu a jemne chytil jeho ruku. "Ako sa cítiš?" Zašepkal som zadržiavajúc slzy. "Lepšie... Kde je Macachin" Opýtal sa. "Museli si ho nechať na veterine. Ale..." To už som nevydržal, a slzy mi tiekli dole po lícach. "Vraj má malú šancu na prežitie. Bol v aute príliš dlho a priotrávil sa dymom" Keď som to dopovedal Victor si druhou rukou zakryl tvár, aby som nevidel jeho slzy.