Hriech

3. Kapitola

Neverila som, že niekedy pocítim takú mocnú túžbu po niekom koho som ledva poznala. Snívala som o milovaní, pri ktorom sa oddám mužovi, s ktorým budem mať deti, ale nikdy mi nenapadlo, že by to mal byť práve princ. Stále som bola na neho nahnevaná ale túžba milovať bola omnoho väčšia a vlna rozkoše, ktorá mnou prešla zakaždým keď sa ma dotkol mi zatieňovala zdravé úsudky. Vedela som, že keby som bola obyčajným človekom nedovolila by som to ale ja som ním nebola a nebol nim ani princ, mali sme v sebe beštie, démonov, ktorý nám zahmlievali úsudky a rozum človeka a aj napriek tomu, že môj démon bol na mňa nahnevaný, túžil po rozkoši pretože tá mu dodávala sily a naopak smútok a depresia ho oslabovali. Každý démon mal slabinu. Démoni žili z našich pocitov, u mňa to znamenalo čím viac rozkoše a vzrušenia tým bol démon mocnejší, čím viac smútku a depresie tým bol slabší. 

Princ ma vytrhol z mojich myšlienok, keď ma začal nežne bozkávať, na čo som slastne zavzdychala. Bolo to pre mňa niečo nové, prekvapili ma tieto neznáme pocity a chcela som zažiť ešte viac, páčilo sa mi to. Prešiel mi jazykom po krku a rukou zašiel pod nočnú košeľu a jemne podráždil môj klitoris. Prehlo ma v návale rozkoše, tak toto je ten pocit o ktorom hovorievali ženy, nikdy som tomu nerozumela ale teraz to už chápem, pocítila som aj jeho penis ako vzrástol. Uhryzla som ho do ucha na čo on zavrčal a vytiahol svoju pýchu, bol úctyhodnej veľkosti a každý chlap mohol závidieť, začal si ho o mňa trieť. Obaja sme vzdychali a on si to užíval rovnako ako aj ja. Prechádzal mnou prúd energie pri každom dotyku. Jemne krúžil penisom okolo vchodu a hlasno dýchal, netrpezlivo som čakala kedy ho do mňa vrazí, očami som ho vyzývala aby tak spravil ale skôr ako stihol do mňa vniknúť dvere sa s hlasným buchotom otvorili. Princov hnev vystriedal náhli strach, keď sa pozrel na muža, ktorý si dovolil vbehnúť do miestnosti a vyrušiť ho pri intímnej chvíli.

Pozrela som sa na muža stojaceho vo dverách, mal robustnú postavu, svetlé blond vlasy mu padali do tváre, ruky mal skrížené na prsiach a posmešne, s úsmevom na tvári, sa díval na princa.

,,Ale, ale nášmu princiatku sa zažiadalo sexu, budem ťa musieť sklamať braček ale kráľ si ťa žiada. Neodkladne." posledné slovo zdôraznil čo znamenalo, že princ nemal na výber a musel ísť. Bez slova vstal, schoval si ho do nohavíc a vykročil k bratovi. 

,,Môžeme ísť." princ bol nahnevaný ale zároveň mal strach, nie o seba ako som si myslela ale o mňa a hneď som zistila aj prečo. Druhý princ sa zasmial a potľapkal princa po ramene. Úlisne sa na mňa usmial a žmurkol.

,,Kráľ si žiada teba nie mňa a navyše si tu nechal rozrobenú nejakú robotu a otec vždy vravieva, že nemáš nechať nedokončenú robotu nedokončenou. Rád ju dokončím za teba, Aron." princ Aron sa vražedne pozrel na brata ale ten so mňa nespustil svoje tmavomodré oči. Ešte viac som sa zahalila do periny na čo sa len zasmial.

,,Nie si moc slušne vychovaná. To nevieš, že pred kráľovskou krvou máš pokľaknúť a tým si ju uctiť?"  naháňal strach ale aj napriek tomu som sa postavila pred princa. Chladná zem bola príjemná pre moje bosé nohy a chladila tak moje rozhorúčene telo. Sklopila som pohľad a poklonila sa, pripomenulo mi to jeden okamih, keď som bola dieťaťom a otec ma vzal do lesa, kde sme pozorovali lesnú zver. Videli sme aj vlčiu svorku, kde dvaja vlci bojovali o pozíciu Alfy a vedúcu vlčicu, nakoniec sa vlčica musela poddať väčšiemu vlkovi avšak tento akt sprevádzalo hrozivé vrčanie novej Alfy aj vrčanie vlčice, ktorá sa s nevôľou musela podriadiť. Nakoniec svorka s novou Alfou odchádzali jedným smerom a bývali Alfa druhým ten sa ešte otočil a pozrel sa na vedúcu vlčicu, ktorá mu tento pohľad opätovala. Bolo v ňom toľko lásky, bolesti ale aj rozum pre povinnosť.

Keď tak nad tým rozmýšľam neviem prečo som si vlastne na to vôbec spomenula, keď pri vlkoch šlo o voľbu medzi láskou a povinnosťou a tu ide o to kto si na mňa ako prvý uplatní nárok. My ženy sme boli len majetkom muža, nemali sme veľké práva, čítať a písať vedeli len vysoko postavené ženy.