Mafia Vengeance

#25

Rozhliadla som sa po slabo osvetlenej miestnosti a vyzeralo to ako mučiaca miestnosť. Zo stropu viseli reťaze a na špinavej stene viselo množstvo rôzne tvarovaných nebezpečne vyzerajúcich nožov a nástrojov.

Krv mi stuhla, keď som si uvedomila, že som tu kvôli účelu zodpovedajúcemu obsahu miestnosti.

Moje srdce bolo nestále a v ušiach mi vrelal krv. Keď ma držal za ruku a ťahal ma k stolu na boku. Zdvihol ma a položil na stôl. Mlatila som mu do hrude, aby som odtiaľto odišla, keď ma podal späť.

Na ľavej tvári som pocítila bodavú bolesť. A na chvíľu som necítila. Keď som si uvedomila, že ma udrel. Manžetami mi už zviazal zápästia a členky o rohy stola.

Moja tvár bola stále nárazom jeho facky ohnutá nabok, vlasy mi zakrývali tvár. Odstránil mi vlasy z tváre a ja som sa trhla.

Začala som plakať, už som nedovolila strachu otupiť moje zmysly. Bola som úprimná, už žiadna odvaha, žiadna statočnosť. Len som teraz chcela urobiť jednu vec, a to utiecť pred ním.

Vyšiel z miestnosti. A ja som tam ležala s plačom. Dúfam, že sa už nevráti. Ale jeho oči hovorili jasne, že pre mňa urobí niečo najhoršie. Mysľou mi prebehli všetky možnosti, ako mi ublíži, a teraz som ťažko dýchala . Po chvíli.

Dvere sa rozleteli. Srdce mi začalo biť rýchlejšie, keď som uvidel Jungkooka, ako drží krabicu.

Potom pochodoval ku mne so zlým zábleskom v očiach. A začala som sa chvieť. Drsne ma chytil za bradu a prehovoril. 

Jk: Dnes ťa potrestám tak, aby si nikdy nezabudla, komu patríš. Si môj majetok a navždy zostaneš mojou.

Vsial a drsne opustil moju bradu a presunul sa ku škatuli. Otvoril krabicu a vytiahol prút ako palica a ja som sa obávala lapala som po dychu, keď som na druhom konci palice uvidela rozžeravený kov, ktorý jasne plápolal a odhalil Jungkookovo meno (JK).

Začala som prudko vrtiecť, keď vrátil palicu do horiacej skrinky na uhlie. Hovoril.

Jk: Vieš, že veľmi rád označujem svoj majetok. Robí mi to radosť.

Hovoril jemným šibalským hlasom. A zachvela som sa od strachu.

Gia: P - prosím, len ma opusti. Neubližuj mi. Nechaj ma ísť. Prosím ...

Zle sa usmial a pochodoval k stene. Putoval rukami po stene. Počula som cinkajúce zvuky nožov. Potom prišiel ku mne. Teraz som ťažko dýchala.

Keď som cítila ťahanie za moju košeľu, cítila som, ako mi trhá látku z košele z pleca. Zakričala som od strachu a začala vrtiecť.

Gia: Čo to robíš? Nechaj ma ísť!

V okamihu ma objal rukami okolo krku a silno stlačil. A zavrčal.

Jk: Nehýb sa, inak ťa to kurva zabijem.

Gia: Len ma potom zabi.

Jk: Ľahko to nepochopíš.

S tým niekomu zavolal a o dve minúty posunul mobilnú obrazovku pred moju tvár. A tam bol chlapík, ktorý držal zbraň na hlave mojom otcovi, ktorý bol celý zbitý a v bezvedomí. 

Jk: Je to živý záznam. S jediným slovom už tvoj otec nebude.

Kvôli jeho slovám mi stekal čistý Teror po žilách. Zovrela som ústa a prestala som bojovať. Roztrhol mi šaty, až kým moja ľavá strana tesne nad mojimi prsiami nebola odhalená jeho tmavým očiam.

Slzy sa nezastavovali, cítila som sa tak menej nápomocná, úbohá.

Zatvorila som oči a zakňučala, keď ma pobozkal na moju kľučnú kosť. Potom povedal chrapľavo.

Jk: Tvoja pokožka je taká hladká a čistá. A bude vyzerať ešte krajšie, keď bude niesť moje meno. Každý bude vedieť, že si moja.

S tým sa presunul späť k škatuľke sálajúceho uhlia, vzal červenú horiacu palicu a prišiel predo mňa. Moje srdce kleslo. Slzy sa nezastavovali a celá moja postava sa triasla od hrôzy.  Skúšala som to naposledy.

Gia: P-prosím, neubližuj mi.

Utrel moje slzy a ja som sa trhla, keď som si myslela, že ma udrie, ale on namiesto toho neprehovoril.

Jk: Príprav sa na následky svojich vlastných slov, láska.

S tým vtlačil na moju pokožku ten rozpálený horiaci kov jeho mena. A v hrdle sa mi prehnal hlasný krik.

Bolesť bola taká neznesiteľná, že som vo svojom videní videla,ako sa tvoria čierne bodky, a ja som sa ponorila do tmy .

Ďalšia kapitola je na svete dúfam, že sa vám páči prepáčte za chyby ❤️. Videli ste už Jungkooka s blond vlasmi?