Láska na prvý pohľad?

Smútok a slzy

Ahoj volám sa Emília Watson. Dnes ako každé nudné ráno, som sa šla pripraviť. No bolo na tom čudne, že môj make-up bol ani neviem prečo výrazný. Ale veľmi pekný. No ďalej som neriešila dala som si sveter a čierne roztrhané rifle. Šla som do kuchyne a tam pripravovala moja vynikajúca mamička vynikajúce raňajky. Obišla som ju, a z druhej strany jej dala pusu na líčko. "Mami? Kde je otec?" "Už šiel do práce Em a rýchlo sa najedz lebo nestihaš zlatko" "ajajjjjj takk ja sa nenájdem ale kúpim si niečo v bufete oki?" "No oki slniečko ahoj" "papa mami" už som bola pri škole, nadýchla som sa a šla dnu. No ako inak tam bola Tamara. Tamara je najotravnejsie dievča a hovorí si "bad girl" ale ona je skôr ten typ " barbie bad girl " no čo už šla som som ku skrinkam, a vytiahla si z nej učebnice. Šla som do triedy a sadla si úplne do zadu. No bolo tam niečo divne. Bola tam napísaná kúsok mojej obľúbenej pesničky. Tam som to dokončila a podpísala sa tam. Zazvonil mi mobil tak som povedala učiteľke že to. Musím zdvinuť. Učiteľka sa na mna len smutne pozrela, a kývla hlavou. Zdvihla som to na chodbe. No čo mi z nemocnice oznámili.... "je mi to veľmi ľúto. Ale vaši rodičia mali nehodu a neprežili to" ja som to len vypla a šla ku učiteľke do triedy "Em je mi to veľmi ľúto poď sem" natiahla ruky a ja som k nej šla. Prvá osoba ktorú som objala. "Pani učiteľka môžem ísť domov?" "Jasné môžeš ale fakt mi to je ľúto." Ja som len kývla a všimla som si, ako jeden chalan vstáva zo stoličky a šiel ku mne. Bol zo môj najlepší kamarat. "Em je mi to ľúto veľmi. Prídem hneď keď budem môcť." "Sam ak chceš môžeš ísť hneď teraz." "Ďakujeme pani učiteľka." Tak sme šli ku mne domov hodila som tašku do kúta a šla som do izby. Sam šiel za mnou a pohladil má po chrbte. Ja som si hlavu oprela o jeho plecia. No ráno som sa ocitla v objatí so Samom.