Posledné svetlo

,, Ahoj mami. Vidíme sa večer!'' rýchlo som zakričala, aby som stihla autobus.                      ,,Večer?!'' spýtala sa vystrašným hlasom mama. ,,Prečo až večer?!''                                                            ,, Veď idem s Natáliou do kaviarne,'' povedala som a ani som nečakala na maminu odpoveď, a rýchlo som zabuchla dvere nášho domu. Utekala som ako najrýchlejšie som vedela. Rýchlo som zastala na zastávke a obzerala som sa. Nikto sa na mňa nepozeral. Autobus sa veľkou rýchlosťou vynoril spoza rohu a s piskotom zstavil. Všetci si zakryli uši od piskotu. Keď som vošla do autobusu a sadla som si urobila som to, čo robí asi každý, kto si sadne v autobuse. Poobzerala som sa a keď som sa pozrela dopredu, oproti mne sedel mladý párik, ktorý som dobre poznala. Bolo to dievča z mojej triedy, Linda, a ten chlapec bol tiež z mojej triedy. Jack. Všetky baby zo školy sú do neho a ,aby som bola úprimná, aj ja. Počula som, ako jej povedal vtip, na ktorom sa asi celý autobus, vrátane mňa, zasmial. Videla som, ako sa jeho pery priblížili k jej lícu. Keď som to uvidela, z oka mi vypadla slza.                                                                                                                              ,,Si vporiadku?'' spýtal sa nežný chlapčenský hlas. Až v tú chvíľu som si uvedomila, že vedľľa mňa na sedadle sedel chlapec. V rýchlosti som si utrela slzu a povedala som: ,,Áno,'' pozrela som sa do očí toho chlapca. Mal ich nádherné. Zabudla som, že sme v autobuse a neovládla som sa.  ,, Máš krásne oči!'' povedala som a hneď všetci spozorneli aj Jack, a o Linde ani nehovorím. Aj ja som spozornela. ,, Ďakujem. Ty máš zase veľmi pekné vlasy, pripomínajú mi slamu,'' povedal a na tvári sa mu vyčaroval úsmev. Jeho čierne vlasy sa na svetle ligotali. Dlho sme sa pozerali do očí toho druhého, ale mňa potom zobudilo to, že sa z mikrofónu na autobuse ozvlo: Škola sv. Františka z Asissi. Rýchlo som zobrala svoj ruksak a ešte raz som mu poďakovala. On sa z ničoho nič tiež postavil.                                                                                                                                                                    ,, Aj ja chodím na Františka,'' povedal a prehodil si svoj tmavomodrý ruksak s hnedým pásom cez rameno.                                                                                                                                                                                    ,, Čo? Nikdy som ťa tam nevidela,'' prekvapila som sa.                                                                              ,,Som nový,'' poznamenal a vedela som, že má chuť sa zasmiať, ale ja som ho predbehla. Smiali sme sa celú cestu do školy, až kým ma nezastavila Natália. Dievča, ktoré má úžasný francúzsky prízvuk. ,, Kto je to?''spýtala sa. Ja som sa len mlčky pozrela na ňho a on na mňa. Rozmýšľala som, ale nakoniec som sa rozhodla, čo poviem: ,,To je Lukas. Môj priateľ. Stretla som ho v autobuse,'' vysypala som zo seba a bolo vidieť, že mi Natália neverí, že je to LEN priateľ. Po pravde, aj ja som dúfala, že nebudeme len priatelia. Vedeli sme o sebe už tak veľa iba za 5 minút! Keď sme vošli do školy, hneď zazvonilo. Obi dvaja sme bez slov utekali do 9. A. Mali sem matematiku. Matiku! S tou najhoršou učiteľkou, a preto že máme takú zlú učiteľku je matika ten prvý predmet, korý sa učím. Písali sme test a ja som mala z neho 2. Našťastie. Ale dôvod, prečo Vám o tomto dni hovorím nie je preto lebo sme písali test z matiky, ale to, čo sa stane nasledovne.

  Bola prestávka a ja som z môjho desiatovníka vytiahla rohlík s nutelou. Keď z ničoho nič, si na moju pravú stranu sadol Lukas a na ľavú Jack! Vystrela som chrbát a snažila som sa tváriť, že sa nič nedeje. Ale nešlo to. Začala som sa červenať ako paradajka, ktorú mal Lukas vo svojom desiatovom boxe. Hanbila som sa. Po chvíli som sa rozhodla ísť do triedy. Keď som vztala niekto mi hodil pod nohu banánovú šupku a ja som spadla. Obi dvaja chalani sa postavili. Nie nepostavili sa. Oni vystrelili zo stoličiek, do slova! Natiahli ruku aby mi pomohli vstať ja som váhala. Nevedela som do ktorej ruky mám položiť tú svoju. Ale nakoniec som sa rozhodla podať ruku Lukasovi. Veď aj tak Jack má už frajerku. A ja som to s ním vzdala. Aj keď stále k nemu niečo cítim. ,,Ď-ďakujem,'' povedala som traslavím hlasom. Pozrela som sa ešte raz na Jacka. Usmial sa. ,, Som rád, že si v poriadku,'' povedal Jack keď som sa chystala odísť. Domov som došla o šiestej večer lebo som bola s Natáliou na káve.  Povedala som jej o tom čo sa stalo v škole. Ona mi povedala, že tí chalani ma určite žerú! Myslela som na tú vetu celú noc.