Dcéra Väzňa {HP FanFiction}

4. (Lexi)

Od vtedy, čo sa Ron a Harry dozvedeli, že som Blacková, chovali sa divne, ako, nemyslím to tak, že sa držali odo mňa preč, nie, to ostalo ako vtedy, ale keď sa so mnou rozprávali, bolo to takým... Ehm... Divným spôsobom. No, každopádne, teraz boli Vianoce a my sme ich všetci štyria trávili v klubovni na Rokforte. Ja som si začala písala denník, keď navrhli, aby sme išli von, ale musím vám povedať, že to vôbec nevyzeralo, že chcú, aby som šla s nimi.

,,Ja idem do izby." nezniesla som, ako ma skoro ignorujú, zobrala som si veci, vyšla som po schodoch a sadla som si tam na zem.

,,Čo jej je?"

,,Myslí si, že ju ignorujete a nemáte radi. Čo iné? Vy nevidíte, ako sa ku nej chováte a ako je z toho zlomená? Predsa len, nie je to stále tá istá Lexi? Lexi, ktorú poznáme a máme radi? Záleží na tom, či je Lupinová, Blacková alebo neviem aká? Stále je to naša kamarátka a nemali by sme sa tak chovať." zabudla som, že nevedia, že ich počúvam a rozplakala som sa.

,,Lexi??" zvolala Hermiona. Poznala môj plač strašidelne dobre.

,,No?" odpovedala som jej, no bola to hlúposť.

,,Poď sem." a tak som sa postavila, veci som hodila do izby a vošla som späť do klubovne.

,,Čo?" bolo vidno, že Harry a Ron nechápu čo sa deje. Akoby mohli? Nikdy nič nechápu.

,,Čo ti je?"

,,Ja... Ja nemôžem za to, kto je môj otec! Ani vy ste si nemohli vybrať! A keď som sa s otcom videla naposledy, nebol ešte vrah! Ja... Ja už nevládzem ako ma ignorujete a je skoro viditeľný váš odpor voči mne." stála som tam so slzami v očiach, no a stalo sa to, čo som najmenej čakala. Harry sa postavil, prišiel ku mne a objal ma. Toto som potrebovala.

,,Lexi. Prepáč. Nemali sme sa tak ku tebe správať. Stále si to ty a keby si bola na jeho strane, už by si ma mu predhodila dávno. Mala si na to skoro pol roka no neurobila si to." odtiahla som sa od neho.

,,Ty si myslíš, že by som to spravila? I keby som bola na jeho strane, nenechala by som ho, aby ťa zabil. Si kamarát, ktorý ma niekedy štve, ale stále kamarát." otočila som sa a odišla som hore po schodoch, kde sa nedostanú. Vošla som do izby, upratala som si veci a ľahla som na posteľ.

,,Lexi? Ideš teda s nami von?" sadla som si na posteľ a pozrela som sa na moju najlepšiu hnedovlasú kamarátku. Prikývla som, obliekla som si teplé veci a aj s ňou sme išli do klubovne. Nakoniec tie Vianoce neboli až také zlé. Už bolo dávno po Vianociach, keď sme zistili, že Hrdozobca majú popraviť. Rozhodli sne sa ísť za ním, no stretli sme po ceste Malfoya.

,,Nemôžem uveriť, že idú zabiť Hrdozobca. To je hrozné!" rozhorčovala sa Hermiona.

,,Pozrite, kto tu je. Prišli ste sa pozrieť na show?"

,,Ty! Ty hnusný, zlý, malý šváb!"

,,Hermiona! Nie!" zakričala som za ňou, keď mu zamierila prútikom na hrdlo.

,,Nestojí za to." pridal sa ku mne Ron. Stiahla prútik a keď sa už ku nám otáčala, otočila sa k nemu späť s vrazila mu päsťou, že si hkavu udrel o kameň, pred ktorým stál.

,,To bolo dobré." povedala si Hermiona pochvalu.

,,Nie dobré... Úžasné!" zložil jej Ron ešte väčšiu pochvalu. Potom sme išli k Hagridovi. Bol veľmi smutný. Snažili sme sa ho upokojiť, no nešlo to. Hagrid dal Ronovi aj Prašivca, o ktorom si myslel, že ho zjedol Krivolab. Harry sa pozrel von oknom, lebo mu niekto hodil niečo do hlavy z vonku, a všimol si Dumbledora, ministra mágie a kata. Museli sme ísť preč. Vyšli sme na miesto, kde Hermiona dala Mafoyovi päsťou do gebule. Pozerali sme sa smerom k Hagridovmu domu, kde kat práve udrel so sekerou. Stála som tam a plakala som, Harry sa ku mne otočil a objal ma. Hrdozobec bol dobrý!

Už sa pomaly stmievalo. Obzreli sme sa. Za nami stál veľký čierny pes, ktorý zaútočil na Ronovu nohu a ťahal ho pod zúrivú vŕbu, kde zmizli. Išli sme za nimi, no vŕba zaútočila. Museli sme sa jej dĺho uhýbať, no nakoniec sme sa dostali pod ňu. Bola tam podzemná choba.

,,Lumos." povedali sme všetci traja s chodbu zalialo svetlo. Išli sme za sebou, no museli sme ísť po štyroch, ináč by sme sa tam nevošli. Došli sme na koniec tunela.

,,Konečne, ma začínali bolieť kolená."

,,A potom si predstav, že ťa do nohy kusne pes." zaškerila som sa na Hermionu. ,,Kde sme?"

,,Hm... Vyzerá to tak, že sme v Škriekajúcej búde." a bolo tak. Išli sme smerom ku schodom a po nich hore a rovno do izby, kde sedel Ron.

,,To je on! Sirius Black! Je to animágus!" všetci sme sa automaticky obzreli smerom, kam ukazoval a odstúpili sme k Ronovi, preč od môjho otca.

,,Ak chcete zabiť Harryho, musíte i nás!"

,,Prečo by som mal zabiť vlastnú dcéru?! Lexi... Tak veľmi si vyrástla." chcela som ho objať. Ja viem! Je tu aby zabil Harryho, ale stále to je môj otec! Harry na neho zamieril prútikom.

,,Neopovažuj sa na ňu hovoriť!" uvidela som Lupina.

,,Expelliarmus!" odzbrojil Harryho.

,,Vy ste mu pomáhali dostať sa do hradu?! Vám to ešte nedošlo, prečo vynechával hodiny? Je to vl..."

,,Vlkodlak." Hermiona, Harry a Ron sa na mňa pozreli. ,,Čo? Bývala som u neho trinásť rokov, nie?" potom iba prikývli a pozreli sme sa na Lupina a Blacka.

,,Odkedy to vieš, Hermiona?"

,,Od tej doby, čo nám Snape zadal tú úlohu o vlkodlakoch."

,,Si naozaj najmúdrejšia čarodejnica v tvojom veku."

,,Remus! Je tu! Zabime ho!" s Hermionou sme sa automaticky postavili pred Harryho. ,,Ale nie Harryho! Petra Pettigrewa! Je tu, v tejto miestnosti. Tam!" a ukázal na Rona.

,,Ja? On je blázon!"

,,Nie ty! Tvoj potkan!"

,,Prašivec žije v našej rodine už tri..."

,,Trinásť rokov. Trochu veľa na obyčajného potkana, však? A chýba mu prst." dopovedal Black za Rona.

,,To jediné čo z Pettigrewa ostalo bol,"

,,Prst! On si ho odrezal a premenil sa na potkana! Zradil tvojich rodičov a zvalil to na mňa a aj vraždu tých muklov!" zvolal. ,,Daj mi ho!" prišiel Snape.

,,Ja som Dumbledorovi hovoril, že pomáhate Blackovi dostať sa do Rokfortu!" Harry zobral Hermione prútik.

,,Expelliarmus!" Snape odletel na posteľ.

,,Harry! Napadol si učiteľa!" zakričali sme s Hermionou.

,,Ako to bolo ďalej?" povedal smerom k Siriusovi.

,,Môže ti to povedať sám."

,,Nie, čo s ním chcete urobiť!?" môj otec prišiel k Ronovi a chcel mu zobrať potkana.

,,Daj mu ho, Ron!" zakričala som, keď už nejakú dobu sme sledovali, ako zápasia. Položili ho na klavír, no on začal utekať a oni po ňom vrhali kúzla. Potkan sa premenil na starého a veľmi škaredého muža. Začali sa tam s ním hádať, Harry im zakázal ho zabiť, ale že ho dáme dementorom. Išli sme po chodbe naspäť pred vŕbu. Sirius a ja sme sa postavili ďalej od nich a pozerali sme sa smerom k Rokfortu.

,,Pamätám si, keď som ťa videl naposledy. Bola si ešte také malé bábätko. Podobáš sa na matku." pozrela som sa na neho a usmiala som sa. Objala som ho a on ma tiež objal. No musím povedať, ešte som sa neobímala s otcom. Prišiel k nám Harry a postavil sa vedľa Siriusa z druhej strany.

,,Bude to super pocit prísť tam ako slobodný čarodejník." skoro to ani nedopovedal a Hermiona na nás zakričala. Bol spln.

Áno, áno, viem, táto kniha je úplna shitka, ale mne sa celkom ľúbi :D