The path of a dangerous wolf

LIII. Dylan

Hneď ráno, ako sa premenila som bol veľmi šťastný. Konečne som ju uvidel ako človeka. Bola nádherná. Krajšia než v mojich snoch a čo je najlepšie, je už konečne moja. No musel som ísť pracovať a tak som jej dal rýchly bozk na líce a odišiel do mojej pracovne. Bol som smutný že nemôžem byť s ňou, no práca nepočká. Ak to teraz nespravím, budem mať toho viac. No celý čas čo som pracoval, som myslel na ňu. Nevedel som sa poriadne ani sústrediť na prácu. Bol som šťastný že ju konečne mám u seba.

Mám nápad. Pôjdeme pozrieť Rose. Čo som zistil, tak ju má celkom rada a boji sa o ňu. Takto by ju uvidela a bola aspoň kus pokojná. Musím uznať, že som celkom rád, že ju Ryan našiel. Mala byť mojou spriaznenou dušou, no nakoniec sa to zmenilo a som za to rád. Nehovorím že je to zle dievča, no nehodím sa k nej. Ryan sa k nej hodí viac. Sú spolu zlatý. On a Rose ku seba parádne zapadajú. Radšej som išiel zavolať Ryanovi, že sa zastavíme.

„Ryan ahoj. Rozmýšľal som a s Táliou by sme prišli navštíviť Rose. Celkom sa o ňu bojí“ povedal som. Dlho bol ticho, no potom odpovedal.

„No ja neviem Dylan. Vieš aká je teraz Rose, ale myslím že by jej to prospelo. S nikým sa nebaví a na mňa je urazená. Nechce ani jesť. Už som z toho celkom zúfalí“ povedal zúfalim hlasom. Počul som mu v hlase, že ho to veľmi bolí. Ešte som ho takéhoto nevidel. No kus sa Rose ani nečudujem že sa tak správa.

„Tak by sme dnes prišli, čo povieš ?“ spýtal som sa.

„Dobre Dylan príďte. Aspoň bude kus pokojná a štastná. Možno konečne začne jesť“ povedal.

„Dobre teda. Tak zatiaľ čau“ povedal som a zložil.

Hneď som išiel za Taliou, že jej to oznámim. Bola veľmi rada, že ju konečne uvidí. Rýchlo sme nasadli do môjho auta a vyrazili sme do Ryanovej svorky.

Cesta nám trvala hodinu a pol. Celú dobu sme z Taliou počúvali rádio. Bola strašné rada. Nevedela sa dočkať, kedy ju uvidí. A ja som bol šťastný tiež. Keď je ona šťastná tak aj ja som šťastný.

Hneď ako sme zastavili pred sídlom, som vystúpil a otvoril jej dvere.

„Ďakujem“ povedala a usmiala sa.
Hneď som aj uvidel Ryana, ktorý nás zobral do izby kde Rose ležala.

„Láska choď za ňou, ja by som tam bol na nič. Pôjdem s Ryanom do pracovne. Potom sa príďte do pracovne“ povedal som a usmial som sa. Prv bola zaskočená, asi nad tým ako som ju oslovil a potom išla do izby. Páčilo sa mi to, ako som ju oslovil a aj to, ako zostala zaskočená. Bola strašné zlatá.

Ja som sa z Ryanom pobral do jeho pracovne. Sadol som si do kresla s pohárom whisky, ktorý som si nalial hneď, ako sme vošli do pracovne. Celú dobu sme sa rozprávali a on mi povedal všetko. Aj to, ako ju zachránil a čo ona stvárala. Dúfal, že sa staneme s Rose kamaráti, no vedel on aj ja že po Travisovi nebude nikomu veriť. Tak isto ju oklamal. Vnímala ho ako dobrého kamaráta. Keby len vedela, aký je to sviniar. Ale Ryan mu to spočítal poriadne. Už naňho nemal nervy a tak si ho zavolal do svorky a zbil ho. A dobre urobil, nečudujem sa mu. Ryan mal už dosť ako dokázal ubližovať ženám a hlavne, ublížil aj jeho Rose.

Po hodine mi Ryan oznámil, že sa tie dve pôjdu prejsť von. Nenamietal som. Aspoň je Rose trochu lepšie. Možno začne konečne jesť a Ryanovi bude aspoň kus lepšie.

My sme sa s Ryanom ďalej rozprávali a potom sme preberali ešte nejaké zmluvy. O hodinu a pol sa Tália vrátila a rozlúčila sa s Rose.

„Tak mi už ideme Ryan. Drž sa a ty Rose, dúfam že si už v pohode. Ahojte“ povedal som, chytil Taliu za ruku a pobral som sa s ňou do môjho auta. Hneď sme aj vyrazili, no to som netušil čo sa stane.