Tiene v srdci

<3>

Zvyšok večera som strávila pozeraním filmov, zatiaľčo oni sa bavili, rozprávali a smiali.
Zrazu som zacítila známu vôňu. Tráva.

Zodvihla som sa z postele, otvorila dvere a uvidela som Eduarda a tých chalanov, ako spoločne fajčili joint. Ich oči boli červené ako krv a všetci boli v dosť dobrej nálade.

,,Linda, nedáš si?" spýtal sa ma Eduard.

,,Nie, vďaka." pokrútila som hlavou.

,,A naco si sem přišla?" zasmial sa Dominik.

Nevedela som, čo mu mám povedať. Vlastne som prišla len preto, pretože som zacítila vôňu trávy.
Bez slova som sa otočila a šla naspäť do svojej izby.
Dúfala som, že čoskoro odídu a ja budem mať pokoj.
Ľahla som si do postele a snažila sa zaspať.

~

Ráno som sa prebudila na svitaní.
Vtom som vedľa seba začula niekoho dýchať.
Otočila som sa a vedľa mňa spal Dominik. Na rohu izby boli odhodené jeho veci, konkrétne tričko a tepláky.

,,Čo tu robíš?" vykríkla som, načo sa zobudil.

,,Nech mě spát, sakra." povedal chrapľavým hlasom.

,,Vypadni z mojej izby! Ako si sa sem vlastne dostal?"

Došlo mi, že som večer zabudla zamknúť dvere.

,,Klid, princezno. Jen se vyspím a půjdu pryč." mávol rukou.

,,Nehovor mi princezná. Si v mojej izbe bez môjho vedomia, takže..."

,,Jak jako bez tvého vědomí? Vždyť víš, že jsem tu."

,,Už viem, ale nevedela som to. Choď preč z mojej izby. Kde je Eduard?"

Neodpovedal, pretože sa mi otočil chrbtom. Naštvane som si vzdychla, postavila sa z postele a mierila za Eduardom.

V obývačke tvrdo spali ostatní chalani.
Rozzúrene som vbehla do Eduardovej izby, kde taktiež, ako tí chlapci, tvrdo spal.

,,Môžeš mi vysvetliť, prečo v mojej izbe a v mojej posteli leží Dominik?" stiahla som z neho paplón.

,,Čo ja viem, asi zablúdil." posmešne vyhlásil so zatvorenými očami.

,,Nechápem, prečo práve do mojej izby." povedala som zamračene.

,,Pre Boha, Linda, nič vážne sa nestalo, len asi nemal miesto na gauči."

,,Tak prečo nešiel do tvojej izby?"

,,Pretože by to bolo divné?"

,,Divné je to, že v mojej posteli leží človek, ktorého ani nepoznám. Môžeš mu povedať, aby odišiel?" založila som si ruky vbok.

,,Linda, prosím ťa, nerob z toho takú drámu. Dnes večer sa chystám ja k nim, takže budeš mať istotu, že tvoju izbu už nikto bez tvojho vedomia nenavštívi. A vráť mi paplón." natiahol ruku a naznačil, aby som mu ho podala. Vzala som paplón do rúk a hodila ho po ňom.

Dominik nespal, pretože som keď som vošla do izby, stihol sa pretočiť smerom na mňa a jedným okom ma skúmať. Chladne som naňho pozrela a zo skrine si vytiahla tepláky a šedé tričko.
Odišla som do kúpeľne sa prezliecť.

Keď som sa vrátila z kúpeľne, Dominik už v posteli nebol a dvere vedúce z mojej izby boli otvorené. Vydýchla som si a všimla si, že jeho veci ešte stále ležali na rohu izby. Vtom do izby niekto vošiel. Otočila som sa a vo dverách stál Dominik iba v spodnom prádle. Pozorne som si prehliadla jeho potetované telo.

,,Ja vím, že jsem kurva hezký. Nemusíš na mě čumět a slintat," zarehotal sa a z rohu izby si vzal svoje veci, ,,mimochodem, dnes večer přijde Eduard k nám na byt, tak jestli chceš, můžeš přijít taky." dodal.

Nestihla som odpovedať a už bol preč z izby. Samozrejme, že nepôjdem.
Ale ako poznám Eduarda, bude ma presviedčať dovtedy, dokým nezmením názor, čo sa mu podarilo veľakrát. Proste ma pozná a vie, ako na mňa.
Počula som buchnutie dverí a uvedomila si, že Dominik a jeho kamaráti odišli.

~

,,Prečo tam nechceš ísť so mnou?" opýtal sa ma Eduard, keď sa chystal odísť na byt k tým chalanom.

,,Pretože nechcem. Ako som povedala už sto krát, nechcem sa chodiť zabávať!" zrúkla som po ňom, čo ma po chvíli aj mrzelo.

,,Linda, viem, že je to kvôli tomu, čo sa pred rokmi stalo, ale ver, že oni takí nie sú. Síce tak vyzerajú, ale v skutočnosti je s nimi veľká sranda. A ver mi, že keď ich bližšie spoznáš, obľúbiš si ich." jemne sa usmial.

,,Nemám záujem." odsekla som.

,,Si hrozne tvrdohlavá. Tak, ak si to rozmyslíš, zavolaj mi." zobral si kľúče od bytu a odišiel.
To sotva, pomyslela som si.

Bola som rada, že som nešla s Eduardom, pretože sa od nich vrátil opitý a smrdel ako popolník. Červené oči sa mu od únavy zatvárali, až nakoniec tuho zaspal v obývačke na gauči. Eduard bol jeden z tých, čo neradi prichádzajú o zábavu. Ať už sa konalo čokoľvek, Eduard tam nemohol chýbať.

~

Keď sa ráno prebudil, sťažoval si na bolesť hlavy a prosil ma, aby som mu doniesla tabletku.
Nemala som žiadne tabletky proti bolesti hlavy, tak som sa rozhodla, že ich pôjdem kúpiť.

⭐ a 💬 potešia.

 
Okhej, ďalšia časť je tu!

❤️