Nikdy nepovedané

ZAČIATOK

,,Hodiny sú iba pre tých čo nič nevedia," povie s úškrnom a neodolám smiechu.Vždy keď som s ním, a to sme boli spolu iba dvakrát za život,sa cítim tak zvláštne dobre,nie som vôbec nervózna že trepnem nejakú blbosť a vysmeje ma,pretože úprimne,nie som jediná kto hovorí blbosti.Po ceste k riaditeľni sa rozprávame o všeličom možnom a keď nakoniec prídeme k nej,nechce sa mi od neho odísť.

,,Taak,sme tu,tu je tá krásna miestnosť zvaná riaditeľňa," otočí sa ku mne a s istým záujmom si ma prezerá.Musím vypadať vystrašene,idem niekde kde som nikdy nebola,spoznám nových ľudí,totálne pre mňa stresujúca situácia.

,,Ďakujem za doprovod, bolo to od teba veľmi milé," poviem a snažím sa o úsmev,ktorým by som nedala najavo ako vystrašená som.

,,To nič,rado sa stalo,príjemne sme si pokecali,konečne viem aj tvoje priezvisko,takže ťa môžem nabudúce ľahšie vystopovať," žmurkne na mňa a asi si myslí, že pri tomto geste padnem na kolená a budem prosiť ešte o päť minút strávených s ním.Ako nemôžem zase nadávať,je to úžasná osoba,som rada, že práve jeho som stretla ako prvú osobu v novej škole,ktovie,možno to je nejaké znamenie.Zrazu sa otvoria dvere a obaja sa od ľaku strhneme,ako keby nás osoba vo dverách pristihla pri niečom nečestnom.

,,Aaa,tak tu ste,čakám vás už hádam 10 minút a vy sa tu zatiaľ vykecávate s ním,poďte ihneď dovnútra," silou ma posunie na druhú stranu dverí,až sa stihnem potknúť.No čo,krásny prvý dojem, ,,a vy," dodá a ukáže na Jacea,ktorého meno sa mi nesmierne páči,lebo mi príde také zaujímave, ,,sa tu ukážete po škole a vysvetlíte my prečo nie ste na svojej hodine."

,,Iste viete,že rád by som sa vzdelával,len toto neznáme dievča nevedelo ....," pri týchto slovách vyprsknem do smiechu ,Jace tiež,čo asi pani riaditeľku naštve a tak len zavrie dvere.

,,Takže,ty si Emma Grayová čo mala dnes nastúpiť,že?"spýta sa s nejakou zvláštnou nechuťou v hlase.Verte mi pani riaditeľka,ani ja tu nechcem byť.

,,Áno,to som ja ,Emma Grayová,"snažím sa milo, dokonca sa aj usmejem,ale ona stále hľadí na mňa ako na votrelca,no čo,snaha sa cení,teda ako kde.

______________________________________

Keď vyjdem z riaditeľne na chvíľu sa mi uľaví,že som konečne z toho dusného miesta preč,chúďa Jace,on tam bude musieť ísť poobede a to len kvôli mne.No radosť mi rýchlo prejde,pretože teraz čelím väčšiemu nebezpečenstvu a to vstup po prvýkrát do mojej novej triedy.Nádych,výdych,všetko dobre dopadne,manifestácia nebola snáď k ničomu.Som 1.A,čiže to podľa mapky by malo byť na treťom poschodí.Ufff,aspoň že som už na druhom,nemám rada schody.Riadim sa mapkou a nakoniec prídem k mojej triede.Nachvíľu  uvažujem či neutečiem,ale nechcem si zase nahnať zbytočné problémy,takže bez rozmýšľania stlačím kľučku a vstúpim.Na moje počudovanie je trieda prázdna a tak sa pozriem na dvere či som v správnej triede.Trieda sedí,tak neviem kde je problém.Nakoniec mi napadne sa pozrieť do rozvrhu a zistím, že akurát máme chémiu,čiže labák v ktrom by sme mali byť je naaa 1. poschodí.Ochh,takže zase dole,len dúfam že tu niekde nezablúdim.Ako si tak kráčam, zíde mi na um prečo mi to tá stryga nepovedala,no vidno že sa vyžíva v nešťastí druhých,ale tak to veľa ľudí.Tak,konečne už by som tu mala byť.Stres,úzkosť a strach znova prichádza,lenže znova,bez premýšľania stisnem kľučku a tentoraz sa mi už naskytne pohľad do triedy plnej žiakov,ktorí sa na mňa dívajú,či som sa náhodou nepomýlila.                Nakoniec sa ako prvý rozhodne prerušiť nepríjemné ticho profesor, ,,ahoj,ty by si mala byť tá nová žiačka,však?"tento sa na rozdiel od nej aj usmeje a jeho úsmev vyzerá byť úprimny,že si ho hneď zo začiatku aj obľúbim.

,,A-ano,to som ja,"trochu sa zakokcem a vzápätí na to aj rýchlo sčerveniem.Krásny prvý dojem.

,,Tak to som rád že vás konečne spoznávam,najrv som si vás pomýlil so žiačkou,ktorá sem len doniesla fixi,takže vás oficiiálne vítam na vašej prvej hodine chémie v 1.A ,"povie so značným nadšením a ako keby pýchou?Veľa ľudí my vedelo vyčítať že sa vyjadrujem príliš staromódne a čudovali sa že nepoužívam skratky.Pritom,keby ma spoznali,zistili by ,že archaizmy nepoužívam ,ale normálne,slangové slová a každý z nás vie občas povedať ,,staré slovo",ktoré ani nie je staré, ale skôr spisovné.

,,No tak poď si sadnúť,nech môžem pokračovať v hodine,"povie s trochu nervou v hlase a ja sa poobzerám po triede,kam by som si mohla tak sadnúť.Vzadu je zopár prázdnych voľných miest,potom pri jednom chalanovi,ktorý má sklopenú hlavu do zošita a pravdepodobne niečo čarbe a potom pri jednej dievčine,ktorá sa usmieva priamo na mňa a príde mi, že mi dáva najavo,aby som si k nej sadla,Takže sa vyberiem k nej,starostlivo sa dívam aj pod nohy,aj na nových spolužiakov a snažím sa im opätovať ich úsmevy.Vyzerajú byť strašne milí,ale nemôžem sa dať oklamať prvým dojmom.                                                                                    Prisadnem si k dievčine a s úsmevom na perách sa mi predstaví , ,,ahoj,ja som Sofia."