Ahoj volám sa Melody a prisťahovali sme sa do tohto mestečka 3 roky po tom čo sa tu stratilo jedno dievča. Ľudia hovoria že ju stále v deň keď sa stratila vidia v podobe malého svetielka no podľa mňa je to len povera. Alebo je to pravda?
"A sme tu" začula som otcov hlas. Mama mi otvorila dvere na aute ešte stále som mala detskú poistku nechápem načo. Vystúpila som z auta bola mi veľmi zima ani som sa nečudovala cestovali sme niekoľko hodín lietadlom a teraz ešte hodinu našim autom. Teda cestovali sme do severnej Ameriky a tu je veľmi zima. Poobzerala som sa po okolí a bolo tu pekne. Na našej ulici bolo dosť veľa domov. My sme bývali v dome starom asi 5 rokov. Bol úplne nový sme prvý ľudia ktorí v ňom budeme bývať. Nechápem ako pre taký krásny dom hľadali tak dlho niekoho kto by si ho kúpil. Vošla som dnu. Ako prvú som zazrela veľkú obývačku s našim starým gaučom, ale boli tam nové skrinky a televízia. Stará televízia bola ako inak v mojej izbe. "Tvoja izba je na poschodí. Hneď prvé dvere" začula som nejaký hlas buď patril mame alebo otcovi ale znel skôr žensky takže asi patril mame. Tak som teda vyšla po schodoch a otvorila hneď prvé dvere naľavo. "Wow" povedala som keď som uvidela svoju izbu. Ale najviac sa mi páčila nástenka nad posteľou zdobená mojou zbierkou led svetielok a plagátmi.Dnes som už nič nevládala urobiť len som obdivovala svoju prekrásnu izbu.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
