Hermione: The Daughter of Dark Lord (fanfiction) (Dramione)

V nemocničnom krídle

Hermiona

2. deň

Stále ležím v nemocničnom krídle. Už je mi síce lepšie, ale stále sa cítim slabá. Dnes som mala takú menšiu návštevu. Prišli Harry, Ron a Ginny. Už takú hodinku tu ležím sama.

,,Grangerová" zo zamyslenia ma vytrhol známy hlas.

,,Malfoy? Chcel si niečo?" opýtala som sa.

,,No vieš..." povedal zamyslene.

,,Von s tým!" rozkázalo som mu, síce to tak neznelo, lebo mám trochu slabý hlas.

,,No dobre. Stále nechápem, čo sa stalo. Ako to mohla byť čierna mágia?" opýtal sa Malfoy. 

,,Ja tiež neviem." povedala som zamyslene. Premýšlala som nad tým snom.

,,Stalo sa niečo? Vyzeráš zamyslene."

,,No stalo... Ale tebe by som to nemala povedať."

,,Prečo?" opýtal sa natvrdlo.

,,Predsa len sa nenávidíme. Už toto, že sa spolu rozprávame bez nadávok, je zázrak prírody."

,,Tak sa nemusíme nenávidieť. Ja som to tak nechcel. To moja rodina. Vieš oni sú strašne posadnutí čistou krvou. Podľa nich musím byť v spoločnosti s čistokrvnými čarodejníkmi. Neznášajú muklov ani čarodejníkov z muklovských rodín. Takisto aj zmiešaných. Môj otec si myslí, že všetci okrem čistokrvných sú menejcenný." povedol to takmer na jeden dych.

,,Chceš tým povedať, nech sme kamaráti?" 

,,No...áno. Ale povieš mi to, však?" povedal netrpezlivo Malfoy.

,,Mala som zvláštny sen. Stála som v strede miestnosti, kde sa zrazu objavil muž. Povedal, že je niekto koho poznám a zároveň nie. Tak nejak." povedala som mu. Ale nebolo to jediné čo ma trápilo.

,,To nie je všetko, že?" opýtal sa podozrievavo. Merlin! Prečo je tak zvedavý?!

,,No...stále od toho snu musím myslieť na to, čo mi múdry klobúk povedal, keď ma zaraďoval do fakulty.

FLASHBACK

,,Hermiona Jean Grangerová!"

Vykríkla profesorka McGonnagalová a nasadila mi na hlavu klobúk. Ten mi razom začal rozprávať v hlave.

Ale, ale. Hermiona. Teba som tu čakal. Si tvrdý oriešok. Máš predpoklady do všetkých kolají. Nie si tým, čo si myslíš, že si. Hmm...To bude ťažké. Mama skvelá otec...Nemal by som ti to rozprávať ja. No, máš v sebe veľa odvahy. Nebojíš sa ísť za svojim cieľom. Slizolin alebo Chrabromil? Tak, už to mám!

,,CHRABROMIL!"

END OF FLASHBACK

,,Je to naozaj divné. Prečo by ťa chcel dať do Slizolinu? Veď nie si čistokrvná." spýtavo sa na mňa pozrel Malfoy.

,,Draco nepozeraj sa tak na mňa ja neviem a už som ti to dosť jasne vysvetlila. Ale späť k veci. Klobúk vravel, že nie som to čo si myslím, že som. A hovoril niečo o mojej mame a pri otcovi sa tak podozrivo zastavil. Možno, ale nozaj len možno, nie som muklorodená. Odkiaľ by potom vedel o mojich rodičoch, keď im nevidel do mysle?" premýšlala som. Je to jediné rozumné riešenie.

,,Takže...si čistokrvná."

,,Asi áno. Ale prosím nikomu to nehovor. Sľúb mi to." pozrela som sa na neho prosebne.

,,Dobre, sľubujem," pozrel na hodinky. ,,Och, prepáč, už musím ísť máme Obranu proti čiernej mágii." žmurkol na mňa. Ešte dlho som rozmýšlala o tom, čo sme sa rozprávali. 

6. deň

V nemocničnom krídle ma počas predošlých štyroch dní prišli pozrieť Draco(každý deň), Harry(3 krát), Ginny(každý deň), Ron(iba raz) a Luna(3 krát). Zajtra ma mali prepustiť.

,,Hej ty tu čo robíš, Malfoy?" trhlo som uvidela som Draca a Rona ako naňho kričí.

,,Idem pozrieť Hermionu." ako to pekne zaznelo, keď Draco povedal moje krstné meno. Ako naschvál, práve som sa musela začervenať a Draco si ma všimola a úprimne sa na mňa usmial, ja som sa začervenala ešte viac.

,,Čo sa na ňu usmievaš, Malfoy." znelo to takmer výhražne.

,,Stop, Ron si normálny! Však ma prišiel iba navštíviť!" už som takmer kričala a postavila som sa. ,,Ty si tu druhý krát! On tu chodil, každý deň, aby mi robil spoločnosť! Dokonca kvôli mne zrušil metlobalový tréning!!!" teraz som už doslovne vrieskala. 

No, zlomil sa mi hlas a podlomili sa mi nohy. Draco ku mne pribehol a chytil ma do náručia. Najprv tam Ron stál ako obarený, ale potom Draca sotil...aj so mnou. Obaja sme padli. Draco si odrel lakeť a mne sa zlomil nos. Ron iba utiekol preč ani sa neospravedlnil.

,,Si v poriadku Hermiona?" opýtal sa Draco skoro celý od krvi.

,,Ja som, ale ty?"povedala som a zahmlievalo sa mi pred očami.

,,Na mne nezáleží." povedal.

Ja si pamätám iba to ako ma odnisol na posteľ a zavolal madam Pomfreyovú... a potom nič iba tma pred očami.

Pozn. autorky

Ahojte, dúfam, že sa vám dnešný diel páčil.

Všetky diely budú mať nad 500 slov.