18. Apríla ( 17:50)
Konečne, po nekonečnom lese sme zbadali čistinku. Boli sme aspoň na chvíľu v bezpečí, pretože sme mali voľný rozhľad okolo seba. Ako sme tak kráčali zbadali sme malé táborisko, ktoré bolo úžasne zamaskované vo vysokej tráve. Videli sme dym a zacítila som príjemnú vôňu pečeného mäsa (zbožňujem pečené mäso, preto to dokážem tak rýchlo rozoznať) no nedala som sa tak rýchlo nachytať. Čo keď nie sú tí ľudia priateľskí? Každopádne som videla ako Ann tečú slinky a poskakujú iskričky v očiach pri pomyslení na chutné mäsko (mne tiež len si to nechcem priznať :D ) a tak sme veľmi rýchlo aj tak usúdili, že za pokus to stojí. Keď sme už už boli pri táborisku zastavil nás jeden chlap (mohol mať okolo 25 rokov, 170 cm a mieril na nás zbraňou).
Stručne a chladno sa nás spýtal: "Čo tu robíte a čo chcete?"
Odpovedala som: "Prepáčte že vás vyrušujeme ale chceme sa spýtať či by ste nám nemohli dať kúsok z toho mäsa ktoré tu tak rozvoniava. Sme veľmi hladné." Povedala som to čo najnevinnejšie som vedela. :DPovedal nám, že môžme u nich aj ostať ak budeme plniť rozkazy a nebudeme robiť zbytočné problémy + dodal že zatiaľ musíme odovzdať všetky zbrane kým si k nám nevytvoria dôveru a nepreveria. S Ann sme boli neskutočné vďačné za každé jeho slovo a pomoc.
Išli sme si zložiť veci a pri večeri sa nám predsavia ostatní a my im tiež. Nemôžem sa toho dočkať. :)
YOU ARE READING
Vidina
FantasyAhojte. Chcem vám odkázať iba to, že ešte nikdy som nepísala nejaký príbeh takže prosím berte ho s rezervou. Ďakujem :)