FLIP PHONE

-svadobný zhon-

Konečne je tu ten deň, kedy ideme vyberať šaty. Teším sa ako malé decko, ktorému povedali, že príde večer Ježiško. Na internete som sa dohodla so strašne milou pani, že okolo 10 môžem prísť. 

Ráno som zaniesla Laru k mame a šla som urobiť nákup a vyzdvihnúť menovky na stoly. Na moje nešťastie boli všetky menovky v zlej farbe takže som tam urobila bordel a čakala tam hodinu a pol. A tak som sa dostala do momentálneho časového sklzu kedy ma Dalibor čaká 25 minút pred domom. 

Už zo správnymi menovkami som nastúpila do auta a vyrazila domov. Cestu som zvládla v rekordne rýchlom čase. 

,,Ahoj'' rozbehla som sa za Daliborom a skočila som mu okolo krku.

,,Chýbala si mi'' pustil ma a spolu sme odišli hore do bytu. Odomkla som a rýchlo som zo skrine vytiahla čiernu sukňu a bielu košeľu. Prezliekla som sa a obula som si lodičky.

,,Ježiš Mária, poď'' začala som byť nervózna, keď si Dalibor začal ešte len zapaľovať cigaretu.

,,Čo si nervózna, veď idem'' prešiel mi z cigaretou cez celý byt. Odkedy som bola tehotná nefajčím a František fajčí veľmi veľmi málo. Takže je pochopiteľné prečo mi vadí cigaretový dym v byte kde je malé dieťa.

Zbehli sme po schodoch dole a nastúpili sme do auta. Do navigácie som napísala adresu svadobného salónu kde ideme a konečne sme vyrazili. 

,,A ako sa má Samo, Matúš, Oskar a Alex?'' zvedavo som sa opýtala.

,,Samo robí na albume, Zajac tiež, Oskar má novú robotu a Cruizer si našiel novú frajerku a rozbieha svoju kolekciu oblečenia'' pousmiala som sa. Bože ako mi všetci chýbajú. Keby nemám dieťa kľudne by som zobrala kufor a odišla na Slovensko.

,,A čo ten tvoj ex?'' opýtal sa na otázku, ktorú som nechcela počuť.

,,Je to kokot. Mňa už unavuje to jeho: Ja si pre svoje dieťa môžem prísť kedy chcem. Lebo on si asi myslí, že ja nemôžem mať svoj život'' zvýšila som hlas a pridala som po zistení koľko je hodín.

,,Vyser sa na neho'' povedal a usmial sa na mňa.

,,Ale je to Laryn otec. Ja nechcem aby keď bude staršia dávala za vinu mne, že sa s ním nestretáva'' zaparkovala som pred salónom a vystúpili sme.

,,Dobrý deň'' pozdravila som a vstúpila som do vnútra. 

,,Vy budete slečna Vrbová. Teší mě, já jsem Kateřina'' podala mi ruku a premerala si moju postavu. Po pôrode to nie je žiadna sláva ale myslím, že je to fajn.

,,A vy ste příští manžel?'' pozrela sa na Dalyba a usmiala sa.

,,Nie, nie to je môj kamarát'' divne sa na mňa pozrela a usadila nás na pohovku.

,,Boli by sme pekný pár'' provokačne poznamenal Dalibor a ja som sa zasmiala. Myslím, že mužov som zatiaľ mala aj na dva životy a s ďalším si rozhodne žiť nepredstavujem.

,,Nesranduj'' buchla som ho do ramena a on sykol od bolesti.

V hlave som už mala akú takú predstavu aký typ šiat by som chcela. Z prvými šatami som odišla do kabínky a obliekla som si ich.

,,Wow'' Dalibor pozeral s otvorenými ústami ale ja som podvedome cítila, že toto nie sú oni.

,,Sú síce pekné, ale nie sú to ,,moje vysnívané šaty,,'' usmiala som sa a v tom mi pohľad spadol na nádherné šaty. 

,,Tieto chcem!'' bez toho aby som si ich vyskúšala som vedela, že toto sú presne tie v ktorých sa vydám.

,,Vyskúšaj si ich'' povedal Dalyb a tak som si ich obliekla. Pomohol mi zapnúť zips a pozrel sa na mňa s obrovským úsmevom.

,,Páni, tyhle sou jako ušité pro vás'' skonštatovala majiteľka salónu. 

,,Beriem ich. A teraz ešte vybrať šaty pre družičky'' zalomila som rukami a odišla som sa prezliecť.

Šaty pre družičky budú problém! Každá má iný vkus a iný typ postavy. Moja družička bude Markéta, Zajacova frajerka. Františkove budú Maria čo je Calinova frajerka a Teri budúca žena Persila. 

,,Naty, a ešte aj obleky pre družbov'' Dalibor sa poškrabal na zátylku. 

,,Jednu vec som dala na starosti Zajacovi a ešte aj tú nezvládol'' hodila som po ňom hnusný pohľad aj keď za to on nemohol.

,,No ono ja som si to s ním vymenil a potom som na to tak trošku zabudol'' hneď mi bolo jasné prečo si to s ním vymenil. Dalyb mal na starosti program, čiže v podstate mal robiť ,,zabávača,,.

,,Nevadí, vyriešime to potom'' mávla som nad tým rukou a začala som rozmýšľať nad šatami pre družičky. 

,,Čo tieto?'' ukázala som na béžové šaty bez ramienok. 

,,Nie. Terke by sa vôbec nehodili keď už má po pôrode'' zakričal Dalibor z druhej strany salónu.

,,Fakt, naše popôrodné bruchá už nie sú to čo bývali'' zasmiala som sa a pokračovala som v hľadaní.

,,Našiel som ich'' Dalyb za mnou pribehol s dokonalými šatami pre družičky.

,,Bože tie sú dokonalé. Asi budem radšej družička'' vybehla mi z oka slza. Hneď som si začala predstavovať baby v tých šatách. 

,,A chalanom k nim zoberieme béžové obleky a bude to dokonalo ladiť k výzdobe'' povedala som a utrela som si slzy.

Po ďalších dvoch hodinách vyberania a telefonovania o tom akú ma kto veľkosť sme boli hotoví. Vybrala som si aj topánky, ktoré aj tak nebude nikto vidieť lebo budú pod šatami. 

,,Konečne. Poďme sa najesť'' nohy ma boleli ako koňa a bola som strašne hladná. Zastavila som v McDrive a kúpila som nám hranolky, colu, cheese a samozrejme zmrzlinu. 

,,Bože z toho priberiem tak najmenej tri kilá. Ale čo žiješ len raz'' s chuťou som dojedla posledné sústo a naštartovala som.

,,Ideme pre moje adoptívne dieťa?'' opýtal sa so smiechom Dalibor a ja som len pokývala hlavou.

,,Pôjdeme s ňou na ihrisko? Vlastne načo sa ťa to pýtam'' po pol hodine cesty som zaparkovala pred matkiným domom. Obaja sme vystúpili a zaklopali sme.

,,Ahoj Natálka'' pozdravila ma matka a pustila nás dovnútra.

,,Mami prosím ťa dones mi Laru'' poprosila som ju a ona sa na mňa čudne pozrela.

,,Ale ja ju nemám. Marek si bol pre ňu pred hodinou, veď ste boli dohodnutí'' vypúlila som oči a neverila som tomu čo povedala. Dalibor ma držal silno za ruku aby som jej nič neurobila.

,,Kurva, ako môžeš dať tomu debilovi moje dieťa'' začala som kričať a odišla som preč.

,,Naty, kam ideš'' kričal za mnou Dalyb.

,,Asi ju idem hľadať a volať v prvom rade Marekovi'' spoločne sme nasadli do auta a odišli sme nevedno kam.