Otázka, prečo nie som tam s ním? Moja rodina ešte nesúhlasí s tým aby som mala v 16 rokoch nejakého chalana , jednoduché, takže vie iba o tom môj brat, ktorý hráva s Davom v kapele.
Neozval sa mi skoro cely víkend, hnevala som sa, myslím, že je to úplne normálne, ale jemu to bolo úplne jedno,tváril sa ako by nič. To je ešte v poriadku, ale keď som bola minulý víkend pri ňom, všetko bolo fajn ale prišiel druhý deň a sním aj kamaráti z kapely. Bolo mi neskutočne zle, ale pravdepodobne jemu to bolo jedno. Nevšímal si ma. Aj pred kamarátmi sa asi hambil ku mne priznať bolo mi to veľmi ľúto, ale s odstupom času som pochopila, že to už mam ako spomienku. V daný moment sa ti zdá, že všetko je čo sa ti deje je to najhoršie, tvoje srdce plače, tvoje oči plačú, ale pozri do budúcnosti, stojí ti to za to? V celom živote je je to iba kvapka v mori. Snažím sa to tak brať, ale veľa krát to tak nejde, utápam sa viac a viac, dusím sa vo svojim myšlienkach. Nieje to ľahké, ale na každom dni sa učíme, všetko sa pre niečo deje. Niekedy sa cítim ako človek na opustenom ostrove, nikto iný tam nieje, okrem mňa. Všetky boje mame iba samy zo sebou a nikto len tak nepríde s liekom v ruke, poži a bude dobre. Tomu sa hovorí život. Ale tá situácia sa vyriešila, povedala som mu to a on sa ospravedlnil, nečakané od chlapa. Nechcela som byť prehnaná hysterka tak som ospravedlnenie prijala.
