2. SÉRIA - Ep. 14

121 4 0
                                    

.
.
.
[O 5 rokov neskôr]

21.3.2026

LIA P.O.V.
10:33

,,Lia! Šéf nás volá do jeho kancelárie!" dobehla za mnou udychčaná Eva, moja kolegyňa. Čakala som, dokým sa mi naplní pohár s horúcou čokoládou z automatu, zobrala som si ho a nasledovala Evu.

Zaklopali sme, a vošli dovnútra po tom, čo sme začuli jeho hlas.

,,Áno, pán Andrášik? Volali ste nás?"

,,Áno, Lia, Eva." pomaly sa postavil zo stoličky.

,,Mám pre vás ponuku." povedal v úsmevom, boli sme zvedavé.

,,V južnej Kórei máme jednu z našich pobočiek, jeden môj známy je riaditeľ celej firmy práve v Seoul, zavolal ma, aby sme niečo spolu vyriešili, a keďže, Lia, vy ste moja osobná asistentka a vy, Eva, patríte medzi mojich najlepších zamestnancov, máte možnosť ísť so mnou. Pôjdu ešte pár výborných zamestancov." povedal a hrdo sa usmial.

Pozreli sme sa na seba, Eva mala dokorán otvorené ústa, ja som sa usmiala, prikývla som.

,,Jasné, ďakujeme za super ponuku, s radosťou ju prijímame." povedala som s úsmevom, držala som Evu za ruku, aby náhodou nespadla, vyzerala, že zachvíľku odpadne.

,,No a kedy vlastne odchádzame?"

,,V apríli, konkrétne 10. apríla." povedal Andrášik, zatiaľ čo si prezeral kalendár, ktorý mal na svojom stole.

,,To je úžasné! Jasné, že prijímame, ďakujeme, že ste nám dali predom vedieť, aby sme mali čas sa pripraviť!!" nadšene rozprávala Eva.

,,Som rád, že pôjdete, teraz vám už dám voľno po zvyšok dnešného dňa, vidíme sa zajtra." zasmial sa a naznačil rukou, že môžme ísť.

,,Dovidenia!" rýchlo som zakričala, zatiaľ čo ma Eva ťahala preč z jeho kancelárie.

,,Počkaj, musím si ísť ešte po kabelku!" zasmiala som sa, keď ma Eva stále ťahala, no už preč z budovy.

11:07

,,Ahhh, stále neverím, že pôjdeme do Kóreje, nikdy som tam nebola, musí to byť super! Veľmi sa teším!!!" skákala na autobusovej stoličke Eva, nesmierne sa tešila. Ja som sa len usmiala, oprela som si hlavu o okno, a začala som spomínať na tie časy, kedy som sa tešila tak isto, ako Eva teraz.

EMILY P.O.V.
~Sydney opera house~

19:33 (austrálsky čas)

,,Emily, onedlho pôjdeš na javisko! Priprav sa!" ozval sa hlas z dverí. Len som prikývla, sedela som za dlhým stolom s veľkým zrkadlom, vizážistky ma maľovali. Vtom mi zvonil telefón. Volala mi Lia na FaceTime.

,,No ahooooj!" rýchlo som zdvihla a nastavila si kameru tak, aby ma videla.

,,Čauu! Ako to ide?"

,,Super! Zachvíľku idem na pódium, som veľmi nervózna, predsa je to Sydney, a bojím sa, že niečo pokazím." vravela som, keď som si obhrýzala spodnú peru zo stresu.

,,Prosím ťa, nemáš sa čoho báť! Veď si známa operná speváčka po celom svete! Ľudia by si ani nevšimli, keby si urobila nejaké chyby, budú len radi, že ťa môžu vidieť na vlastné oči, ver mi." smiala sa Lia, keď si akurát sadla na posteľ.

,,Asi máš pravdu." povzdychla som si.

,,A ty sa ako máš? Ako to ide v práci?"

,,Veľmi dobre, som tam spokojná." usmiala sa Lia.

,,To je super! Všetko po starom?"

,,Aj hej, akurát dnes mne a Eve pán Andrášik dal ponuku, že môžme ísť s ním do Seoul, tak sme to, samozrejme, prijali. Eva je z toho celá bez seba. Teraz tu poskakuje po byte a navrhla, aby sme šli dnes nakupovať. Aj keď neodchádzame tak skoro, ale ona je z toho tak mimo, že ideme nakupovať už dnes, haha."

,,Vážne??? To je super!! Som za vás šťastná! A kedy vlastne odchádzate?"

,,Okolo 10. apríla. Veď dovtedy si určite ešte zavoláme. Tak dobre, nebudem ťa viac rušiť, uži si to, držím ti palce, veľmi by som tam chcela teraz byť, pozorovať ťa ako žiariš na celom pódiu." smutne našpúlila pery Lia, musela som sa zasmiať.

,,To nič, aj tak som veľmi rada, že mi fandíš, to mi úplne stačí. No, už musím bežať, maj sa!!!" zakývali sme si, no vtom do miestnosti prišiel Namjoon, môj priateľ, celý udychčaný.

,,Jeeej, Namjoonie! Ty si predsa len prišiel!" dobehla som k nemu, silno som ho objala.

,,Samozrejme, nemohol by som to predsa zmeškať." jemne sa usmial, dal mi bozk na vrch hlavy.

,,Emily, si na rade! Poď!" znova sa ozval hlas spoza dverí.

,,Namjoon, ja som taká nervózna." rýchlo som rozprávala, bola som veľmi vystresovaná, zrýchlilo sa mi dýchanie.

,,Zlato, pozri sa na mňa." nežne povedal Namjoon, položil si ruku na moje rameno, no ja som nemala odvahu sa mu pozrieť do očí, bola som vo veľkom strese. Namjoon mi nadvihol bradu tak, aby som sa naňho konečne pozrela.

,,Ja tu budem stáť, som tvoj najväčší fanúšik, vždy si na to spomeň, keď budeš mať trému. A ešte som ti priniesol toto." s úsmevom mi ukázal tašku, ktorú schovával za chrbtom. Bola to taška plná donutov!

,,Toto ťa tu bude čakať. A aj ja, samozrejme. Teraz tam bež a zažiar!" usmial sa, bolo mu vidno jeho roztomilé jamky v lícach. Znova ma pevne objal.

,Ďakujem, ľúbim ťa." usmiala som sa a pobozkala som ho na líce. Ostal mu tam odtlačok môjho červeného rúžu.

,,Aj ja teba!" milo sa usmial, zakývali sme si, už som počula obrovský potlesk, poslednýkrát som sa poriadne nadýchla-vydýchla, a s veľkým úsmevom vyšla na pódium.

LIA P.O.V.
~U Lii v byte~

11:54 (slovenský čas)
Práve som dovolala s Emily, veľmi mi chýba. Bola veľmi vystresovaná, ale ja viem, že ona to dokáže. Som na ňu hrdá. Pousmiala som sa, vtom za mnou prišla Eva.

,,Liaaaaa, už poďme, prosím, veľmi sa nudím! Už musíme ísť nakupovať!" sadla si vedľa mňa na gauč, položila si hlavu na moje pravé rameno. Hneď som sa postavila.

,,Tak ideme?" uškrnula som sa na Evu, úplne sa jej rozžiarili oči, hneď bežala do svojej izby sa pripraviť. Len som sa zasmiala a šla som sa tiež nachystať. Toto bude ešte dlhý deň.

{Už to je 5 rokov, odkedy sme boli s Emily v Kóreji. Teraz máme obe 24 rokov, z Emily sa stala slávna operná speváčka, práve má svetové turné, už som ju mesiace nevidela. Preslávila sa pred 3 rokmi, som na ňu nesmierne pyšná. Emily všetko Namjoonovi vysvetlila, dali sa znovu dokopy, už sú spolu 2 roky.
Namjoon to všetko pochopil, ale neviem, či to vysvetlil ostatným. Nikto sa za tých 5 rokov, odkedy sme ich poslednýkrát videli, neozval. Už nie sú spolu ako skupina, každý z nich išiel vlastnou cestou.
Ja som začala pracovať v jednej firme, je veľmi dobre platená, a baví ma to. Evu som spoznala prvý deň v práci, pred 3 rokmi, hneď sme sa skamarátili. Kúpila som si aj byt s Emily, ale keďže ona cestuje po svete, navrhla som Eve, aby šla bývať so mnou - a odvtedy sme nerozlučná dvojka. Samozrejme, nikdo nenahradí Emilyno miesto v mojom srdci, no som veľmi rada, že som mala šancu Evu spoznať.}
.
.
.
Pokračovanie nabudúce <3
.
.
.

THAT ONE DAY {BTS SK FF}Nơi câu chuyện tồn tại. Hãy khám phá bây giờ