Už dlhšie som tušila že niečo s mojou ančou nie je tak úplne v poriadku a rozhodla som sa prísť záhade na koreň. A aby môj výskum nevyšiel nanivoč, začala som si svoje objavy zapisovať. Veď všetci vynálezci si robili poznámky o svojich zisteniach, ináč by nemalo význam čokoľvek skúmať...
Pokus č. 1 - Povrchový prieskum.
Začal už v mojej izbe, pred zrkadlom. Hladkala som si svoje telo a postupne ho celé odhaľovala. Potom som začala z hladkaním nahého tela. Zalialo ma príjemné teplo, ale to bolo asi tak aj všetko. Pokus som teda zavŕšila poznaním, že niektoré časti tela sú na hladkanie citlivejšie a "príjemné teplo" nadobudnuté hladkaním pôsobí o čosi príjemnejšie.
Pokus č. 2 - Rozkrok.
K tomuto pokusu som sa vôbec nemusela nútiť pretože ruky mi tam smerovali akosi samé od seba. (Už pri hladkaní som sa musela kontrolovať pretože som nechcela nič uponáhľať).
Bavlnená látka nohavičiek síce trochu pocity tlmila, ale aj tak boli intenzívnejšie než kdekoľvek inde. (kam sa na to hrabe hladkanie)
Ukončiť túto časť môjho bádania sa mi podarilo len s veľkým sebazaprením.
Pokus č. 3 - Pritláčanie.
Na tento pokus som potrebovala laptop s videom ktoré by ma správne nabudilo tým správnym spôsobom. (Nájsť niečo kde pózujú nejaký chutný svalnáči nebolo vôbec jednoduché, takže som sa musela uspokojiť iba s klasickým pornom). Zakázala som si priamo sa dotýkať rozkroku rukou! (no to sa ľahšie povie než urobí). Ak som teda nechcela porušiť vlastné pravidlá, musela som sa uchýliť k malej lesti. Postavila som k stolu a rozkrok som pritlačila k jeho rohu. Najprv opatrnejšie, potom, postupne čoraz odvážnejšie. Po chvíli sa roh stola stal mojou predĺženou rukou čím som aj tak porušila vlastné pravidlo. (čert nech berie všetky pravidlá)
Počas tejto časti experimentu som ale objavila mnoho nových pocitov.
Pokus č. 4 - Silnejšie pritláčanie.
Musím povedať že táto časť bola vlastne iba ďalším pokračovaním pokusu č. 3, pretože naň priamo nadväzovala. (No áno, oba pokusy by bolo možné zlúčiť aj do jedného, ale vzhľadom na odlišný priebeh som ich radšej rozdelila)
V každom prípade priebeh pokusu č. 4 bolo takmer nemožné zaznamenať podrobnejšie, pretože to čoho bolo schopné moje telo by dalo za celú knihu. Preto z nich vyberám aspoň tie najvýstižnejšie: V prvom rade neustále stupňujúce sa vzrušenie, zrýchlený dych a nesmierne silná vôla pokračovať v tom čo som robila nech sa deje čokoľvek. (v tej chvíli by ma od tejto činnosti neodradil asi ani výbuch atómovej bomby) Takže stála som rozkročená nad stolom a pipinkou som behala hore, dolu podľa toho ako mi velili moje pocity. Divoké nutkanie ma nabádalo zintenzívňovať úsilie takže som musela zrýchliť. Tu sa pokus č. 4 končí a začína sa:
Pokus č. 5 - Dôsledok pritláčania.
Je vlastne logickým pokračovaním predošlých dvoch pokusov a bol vyústením celého doterajšieho snaženia. (v každom prípade stojí za osobitnú zmienku):
Neustále stupňujúce sa napätie, maximálne silná túžba a celková dýchavičnosť zrazu vyústili k uvolneniu energie pripomínajúce rozbitie atómu. Celým mojím telom vystreľovali vlny rozkoše a odnášali so sebou nahromadené napätie kamsi do stratena. Slastné opojenie vyúsťujúce v akúsi tajomnú malátnosť po chvílke vystriedal pocit prekrásnej blaženosti a uvolnenia. (už len pre tieto okamihy sa oplatí žiť).
Týmto by sa mohlo považovať celé experimentovanie za ukončené, no ja som s výsledkami ešte stále nebola spokojná. Akoby tomu ešte stále niečo chýbalo. Ona, povestná čerešnička na vrcholci šľahačkového pohára. Príjemná únava ma však odrádzala od nových pokusov a tak som pokračovanie musel odložiť.
