Too Late | Sk story

I

Elijah

Dnešné ráno začalo rovnako ako všetky ostatné... zle.. a pohľad na otca spiaceho v kresle s fľašami piva pri sebe nebol ani z daľeka to najhoršie z tohto rána. Už len to že som sa zobudil o 20 minút neskôr ma pripravilo o raňajky, aj keď ja vlastne neraňajkujem, každopádne som nestíhal a zároveň som musel byť potichu lebo zobudiť otca bolo to posledné čo som potreboval, schytať niekoľko faciek a modrín ráno nieje dobrý spôsob ako začať deň.

V kúpeľni som sa pozrel do zrkadla a uvidel čiernovlasú, nízku, zbytočnú existenciu s mojím menom, povzdychol som a umyl som si zuby, tvár aj ruky, prezliekol som sa do skinny čiernych jeanov a čiernej mikiny. Pochopiteľne asi tušíte že čierna je moja farba, nachádza sa v zlom stave aj na mojich nechtoch ktoré su dokúsané od stresu.

Do školy som sa, ako sa dá predpokladať, netešil, jediná vec na ktorú som myslel bola kedy uvidím Sama, v škole sa cez prestávky snažím držať pri ňom, keďže s nechodím ním do triedy. Vďaka nemu ma prestalo pár ľudí šikanovať, žiaľbohu sa nájdu aj takí čo to skúsia aj cez to ale Sam ma vždy obráni, teda až na dni kedy nieje v škole, vtedy sa so mňa stáva živý terč.

Obul som si topánky, moje obľúbene Vans-y, pustil som si songy do slúchadiel a vyrazil do školy, nemám to ďaleko takže našťastie nemusím chodiť autobusom a tým pádom nemusím znášať znechutené pohľady ľudí pozerajúcich akokeby nikdy nevideli človeka, aj keď po ceste do školy ich vždy pár stretnem.

Bolo zamračené počasie, nijak mi to nevadilo, skôr to podporovalo moju náladu ktorá bola rovnako šedá ako mraky na oblohe. Jediná vec na ktorú som myslel bol Sam, v duchu som sa modlil že v škole bude, ak by tam nebol bol by to jeden s tých oveľa horších dní.

Vzťah mňa a Sama bol verejný, vedel o ňom vlastne skoro každý, Samovi to vôbec nevadilo, aj keď som kvôli tomu dostával znechutené pohľady od celej školy a hlavne od dievčat ktoré si mysleli že ho zbalia.

Prišiel som pred školu a všimol som si partičku fajčiacich chalanov, ja nefajčím, sám sa tomu čudujem ale je to pravda. V momente keď som musel prejsť okolo nich sa objavila veľká úzkosť a strach ktoré moje telo spomalovali a tak môj plán iba rýchlo prejsť okolo nich nevychádzal.

Sam býva od školy ďalej a tak chodí autom s jeho kamarátom, to auto som videl už zaparkované pred školou, trochu ma to potešilo lebo to mohol byť náznak že tu Sam je.

Pomaly som okolo nich prechádzal a pozeral sa dopredu, avšak to by mi tam jeden z nich nemohol dať nohu a tak ma potknúť, spadol som na kolená a z mojich zeleno-šedých očí sa spustilo pár sĺz. "Nemehlo.." povedal jeden z nich na čo sa začali všetci smiať, rýchlo som sa postavil, oprášil si jeany a išiel som dovnútra školy.

Prišiel som na chodbu a začal sa rozhliadať po Samovi, nikde som ho nevidel a tak som si len povzdychol a išiel som ku mojej skrinke, dal som si do nej knihy a zobral tie ktoré som potreboval na ten "úžasný" predmet menom chémia. 

V tom ma niekto objal zo zadu, "Dobré ráno Eli" započul som hlas človeka ktorého som mal najväčšie šťastie nazývať boyfriend. Hneď som sa otočil a so slzami ho objal, "Dobré.." potichu som povedal zatiaľ čo som si položil hlavu na jeho hruď. Pre porovnanie Sam má 1,88m čo je o nejakých skoro 30cm viac než ja.

Pohladil ma po hlave a usmial sa, "Neboj, som tu" povedal starostlivo čo ma dosť upokojilo. Sam je moje všetko. "Papal si?" pozrel sa na mňa podozrievavo, na to som sa na neho len pozrel ale jeho oči ma prinútili povedať pravdu tým že som zakrútil hlavou na znak nie. 

"A prečo?" neznel naštvane, nikdy na mňa nekričal, vadil mu ale môj zrejme nedostatok stravy. "Zaspal som.." povedal som to dosť verihodne, bola to predsa pravda takže nebolo moc ťažké znieť pravdivo. "Po škole teda zájdeme na poriadny obed dobre?" povedal mi s úsmevom, ako by som mohol odmietnúť takéto pozvanie. Na súhlas som len pokývol hlavou. 

Naše objatie rozdelil zvuk zvonenia ktoré oznamovalo čas hodiny. "Papa láska" povedal mi a dal mi pusu na líčko, odpovedal som mu rovnakými slovami a malým úsmevom. Každý z nás odišiel do svojej triedy.

Hodina chémie, v pondelok, prvá, jedným slovom katastrofa, neznášam chémiu, nechápem jej a tým pádom z nej sotva prechádzam, náš učiteľ to ale nechápe, to znamená že som schopný dostať aj 3 päťky za hodinu lebo neviem odpovedať na jeho zákerné otázky, robí to len mne, nikomu inému, dnes som dosta našťastie len jednu. Za chémiou nasledovalo ešte ďalších hodín, naša škola obedné prestávky nemá, ale za to končíme skôr ako iné školy.

-Po škole-

So Samom sme sa stretli pred školou, našťastie ma tam už čakal, nemienil som v tom pekle stráviť ešte nejaký čas. Prišiel som k nemu a on natiahol ruku ku mne "Ideme?" usmial sa a chytil mi ruku, na súhlas som pokývol hlavou.

Došli sme do našej obľúbenej kaviarne kde robia tak isto aj skvelé jedlo, aj keď som ho nikdy nejak veľa nezjedol viem že je skvelé. Sadli sme si k stolu a tak sam nám objednal dva nejaké ovocné čaje, potom sme si začali vyberať jedlo. "Čo si dáš láska?" usmial sa na mňa a pozrel sa do jedálneho lístka. Nevedel som čo si mám vybrať, nakoniec moje oči upútal šalát s kuracím mäsom. Sam z môjho výberu nebol moc nadšený, chcel totiž aby som sa poriadne najedol. Objednali sme si jedlo a začali sa rozprávať o škole.

"Ako si sa dnes mal Eli?" Opýtal sa ma s jemným úsmevom na tvári. "Nič moc" povedal som trochu smutne lebo som dostal 5 z chémie a tie ďalšie hodiny neboli o nič lepšie. "Ale notak, usmej sa, už je to za tebou." mal pravdu, vždy ju má ale nie tým otravným spôsobom. "Máš pravdu" trochu som sa pousmial a začali sme rozoberať jeho deň, on dostal dve jednotky, čo ma potešilo ale na druhú stranu som mu závidel.

Medzitým nám doniesli jedlo, Sam si dal steak so zemiakmi, dal by som si aj ja ale, nemám ani výhovorku sám pre seba, proste nechcem. Začali sme jesť, zjedol som cca polovicu a už som nechcel, na to sa ale na mňa Pozrel jeho pohľadom ktorý mi vždy spôsobí výčitky. "Prečo neješ zlatko?" povedal smutne, bol sklamaný ako vždy. "Prepáč už nechcem.." len povzdychol a dal mi jedlo zabaliť. Som pre neho len sklamaním.

Dojedli sme a vyrazili na prechádzku, Sam si už zvykol že toho moc nenahovorím keď mám blbú náladu čož je väčšinu času. "Sam?" vyšlo zo mňa potichu. "Ano?". "Som pre teba sklamaním?" opýtal som sa so slzami v očami. Sam sa pozrel zaskočene "Prečo by si mal byť?". "Jedlo, známky, výzor, všetko..." snažil som sa nerozplakať. Sam zastavil pod lampou ktorá kvôli tomu že už bola docela tma svietila.

Chytil mi ruky a spojil naše pohľady "Eli, si ten najkrajší a najlepší človiečik ktorého som kedy stretol, ofc že pre mňa niesi sklamaním" usmial sa a pozeral sa jeho krásnymi modrými očami do mojich. Do očí sa mi nahrnuli slzy a vydal som zo seba len tiché "Milujem ťa." "Aj ja teba Eli." usmial sa a urobil tú úžasnú vec, spojil naše pery v úžasnom bozku ktorý sme obaja predĺžili.

Dal mi ruky okolo chrbta a pritlačil si ma k sebe, milujem ho, je to jediná osoba ktorej verím, jediná osoba ktorá ma skutočne miluje..

Ahojte, takže toto je môj nový príbeh, časť má 1,2+K slov čož je u mňa nezvyk, moc dúfam že sa vám páči/páčila.