Too Late | Sk story

III

Elijah

Vstal som a bolo to jedno z najkrajších rán čo som zažil, myslel som to naozaj vážne keďže takýchto rán moc nemám. Sam už v posteli nebol a domom sa roznášala úžasná vôňa palaciniek.

Išiel som teda do kuchyne, nevšimol som si ani že sme vlastne zaspali školu a hlavne... 6 zmeškaných hovorov od neho.. od otca, to znamenalo že keď prídem domov môžemm sa tešiť na niekoľko nových modrín.. je zbytočné sa mu brániť, ja mu nič neurobím a Sama s tým určite zaťažovať nechcem.

Telefón som nechal v spálni a prišiel som do kuchyne kde Sam dorábal posledné palacinky a uvítal ma krásnym úsmevom a rozžiarenými očkami.

"Dobré ránko" usmieval sa a dal poslednú palacinku na tanier a ten postupne ho ozdoboval. Tie palacinky vyzerali úžasne a o to viac mi bolo ľúto že už teraz som vedel že ich nezjem celé.

"Dobré" opätoval som mu malý úsmev a pozeral sa na tie palacinky. Sam si toho ale všimol.

"Áno tie sú pre teba." To že mi robil radosť ho napĺňalo a videl som že je celý šťastný že mi môže niečo uvariť alebo upiecť.

"A..ale nezjem to všetko, prepáč.." povedal som trochu skleslejšie, bál som sa že ho tá odpoveď sklame ale reagoval docela v pohode.

"Nevadí, pomôžem ti" odpovedal mi s úsmevom a dorobil palacinky, naplnil ich džemom a dal na ne šľahačku s čokoládovým topingom, položil tanier na stôl za ktorý som si medzitým stihol sadnúť. Sam si sadol na stoličku oproti mne a zobral do ruky vydličku a nabral na ňu kúsok palacinky so šľahačkou.

Pozoroval som čo s ňou ide robiť, namiesto jeho úsť totiž vydličku namieril smerom k mojím a dal mi ju bližšie k ústam. "Ham" zasmial sa a naznačil mi aby som otvoril ústa. Tak som aj urobil a Sam mi do úst vložil lahodný kúsok palacinky, zjedol som ho a oblízol si trochu šľahačky čo som mal na perách.

"Mňaam" rozplýval som sa nad chuťou palacinky, ktorá bola neopísateľná a nezrovnateľná s chuťou instantných jedál ktoré boli jediným jedlom ktoré som doma jedával keďže otec nevaril a ak som navaril ja tak mi to so zákerným úsmevom zničil.

Sam sa len usmial a nabral na vydličku ďalší kúsok a urobil rovnakú vec ako predtým, s úsmevom som zjedol aj ďalší kúsok. "To že tu prespíš bol najlepší nápad aký si mohol mať" miloval som keď o takto hovoril, moje srdiečko vždy vďaka tomu naplnil hrejivý pocit.

"Awww" usmial som sa a v tento moment som necítil žiadnu úzkosť alebo niečo tomu podobné, bolo to veľmi nezvyčajné ale vďaka sile toho momentu som si to ani neuvedomil.

Pokračovali sme až dokým som nezjedol polovicu palaciniek ktoré mi Sam nachystal, bol som už docela plný a tak som si zobral tento krát vydličku ja a urobil rovnakú vec čo Sam robil mne.

S úsmevom sa pozeral ako papá jedlo ktoré si sam navaril, ako som spomínal ja toho už moc nevarím aj keď ma to docela bavilo ale, nemám kde ani ako, napríklad minule som uvaril podľa mňa docela dobrú polievku a on ma držal pri tom aby som videl ako ju leje do záchoda, čerstvo uvarenú, vraj by tam dal o kryštálik soli viac...

"Čo škola?" opýtal som sa trochu ustráchane a začali mi do hlavy nabiehať myšlienky že otec o tom že niesom v škole už určite vedel.. moje telo začal napĺňať strach a myšlienky že som si mal hneď pozrieť telefón.

"Len jeden deň, to je snáď v pohode" snažil sa ma upokojiť Sam ale zachránil to len jeho úsmev a starostlivý pohľad. Myšlienky na telefón avšak získavali na sile a tak som len slabo prikývol a povedal "dúfam..". Sam sa pozrel smutným pohľadom, asi si myslel že to je jeho chyba.

"Sam to je v poriadku.. počkaj idem sa pozrieť na mobil." odišiel som naspäť pre svoj mobil a pozrel sa na upozornenia, prešiel mi mráz po chrbte a na sucho som prehltol, zmeškané hovory a smska.. od otca, stálo v nej "Len počkaj keď prídeš domov!!" už teraz som vedel čo ma čaká a nevedel som čo mám robiť.

Ak by som ostal tu, nemám tu vlastné veci ani nič dôležité čo mám doma a za druhé by ma otec určite jeden deň naschvál čakal zo školy aby ma kvôli tomu potrestal, premýšlal som čo mám robiť, posadil som sa na posteľ a prázdnym výrazom som sa pozeral do zeme.

"Deje sa niečo?" Sam prišiel do izby a úsmev mu sklesol hneď po tom ako ma tam videl sedieť. Mám som mu to povedať? áno ? nie?, tieto slová sa mi premietali hlavou ale nakoniec zvíťazila odpoveď nie.

"Budem musieť domov, volal mi otec" Sam vedel že nemám s otcom najlepšie vzťahy ale to aký skutočne bol som mu nepovedal a snažil som sa aby to nezistil, počítal som dni do mojej 18tky kedy by som sa mohol k Samovi presťahovať.. pretože s otcom by som to tam ďalej nevydržal.

"Ah.. aha, tak ťa tam aspoň hodím, mám konečne vlastné auto." ponúkol sa mi ale ja som ho nechcel zaťažovať aj keď by som jeho auto rád videl a nechal sa ním odviezť.

"Nie, netreba, pôjdem autobusom, nechcem byť na obtiaž.." povedal som a stále som sa pozeral do zeme čo Sama očividne trochu zarazilo.

"Eli... ty nikdy niesi na obtiaž" povzdychol v strede vety, sadol si ku mne na posteľ a dal mi ruku okolo môjho krehkého teľa ktoré sa po jeho dotyku trochu roztriaslo.

"Neboj.. všetko bude v poriadku" pohladil ma po tvári a ja som mu na to len opätoval malý úsmev s pár slzami v očiach. Po tom ako som sa prezliekol ma zdvihol do náruče a niesol ma pritúleného k jeho hrudi.

Priniesol ma k jeho autu a postavil ma na zem, otvoril mi dvere a ja som pomaly nastúpil, to auto vyzeralo veľmi draho, nechcel som sa pýtať na okolnosti ako napr. odkiaľ ho má atd. len som sa snažil užívať posledné chvíľky s ním predtým čo ma čakalo.

Zatvoril za mnou dvere a prešiel okolo auta a sadol si na miesto šoféra, ja som sa zatiaľ stihol zapásať, čakal som kým Sam naštartuje a v hlave som sa snažil čo najviac oddialiť moment ktorý ma čakal.

"Páči sa ti?" usmial sa na mňa a mal v očiach tie isté iskričky ako vždy keď mi ukazoval niečo nové a napäto čakal na moju reakciu.

"Mhm je pekné" trochu som sa usmial aby som zvýšil dôveru v mojom hlase na čo sa Sam usmial oveľa viac a bolo očividné že bol z toho že sa mi to auto páči, bodaj by sa nepáčilo keď muselo stáť toľko čo náš byt..

Sam naštartoval a vydal sa smerom k môjmu domu, šoférovať vie skvelo, čo ma iba teší, nejazdí rýchlo čo ma teší ešte viac, nemám rád rýchle jazdy, cítim sa pri nich v nebezpečí. So Samom som ale nešiel prvý krát takže som vedel že sa nemám čoho báť.

Dostali sme sa na ulicu kde sa nacházala bytovka v ktorej bývam. Sam zaparkoval na kraji cesty, vypol motor a pozrel sa na mňa, jeho zaľúbený pohľad som mu opätoval mojim zvedavým, zaujímalo prečo sa tak pozerá.

"Si krásny Eli" počas toho ako mi to hovoril slnko svietilo cez okno auta tak že mi osvetlovalo tvár a moje očká sa vďaka tomu veľmi leskli.

"ďa-ďakujem" odpovedal som mu s menším zakoktaním a jemná červeň sa objavila na mojich líčkach. To že som sa červenal sa Samovi zrejme páčilo najviac pretože sa usmial ešte viac a jeho krásne modré oči žiarili šťastím.

Potom sa stalo to čo ma vždy vtiahne do krásneho bezstarostného sveta, pobozkali sme sa, po bozku sa na mňa Sam pozeral ešte viac zaľúbeným pohľadom, bohužial ten moment som musel prerušiť.

"U-už musím" povedal som trochu neisto lebo som dobre vedel čo ma čaká a určite by som radšej presedel celý deň so Samom v aute ako strávil 5 minút s tým koho bohužiaľ musím nazývať otcom.

Ešte raz sme sa pobozkali a rozlúčili sa, "Ahoj láska, kľudne napíš alebo zavolaj ak budeš niečo potrebovať" usmial sa a ja som mu odpovedal len jednoduchým "Mhm". Následne po tom Sam odišiel a ja som sa dostal až pred dvere nášho bytu.

Z hlboka som sa nadýchol a odomkol a opatrne otvoril dvere, rozhliadol som sa po chodbe ktorá bola prázdna, opatrne a potichu som vstúpil dovnútra bytu, išiel som sa vyzuť a pri pohľade do zeme som zrazu na sebe ucítil jeho pohľad a počul som jeho dýchanie, vedel som že je to tu a tak som na neho zdvihol svoj už uplakaný pohľad.

--
eej pokračovanie nabudúce, dúfam že sa vám zatiaľ príbeh páči
ilysm