Dnes som bola ako inokedy cez týždeň v škole.
No mala som zvláštnu príhodu s jedným mojím spolužiakom Eduardom.Nie často sa mi niekto z chlapcov v škole prihovorí,no dnes som bola milo prekvapená_ _Eduardo mi hovorí :
,,Minulý týždeň som sa bol previesť na motorke v tvojej dedinke"
a ja mu na to odpovedám,,emm no a ako bolo?"
Žijeme vlastne v susedných dedinách čiže je to prenás take normálne nič extra.
,,No bolo to fajn"odpovedal ale mala som pocit že ešte niečo ma na jazyku.
Milo som sa usmiala a otočila som sa ku svojej spolužiačke ,ktorá práve čítala príbeh o Slovenských hokejistoch~mňa moc hokej neberie preto som začala ťukať do mobilu aby som zabila čas na nudnej hodine anglického jazyka.O nedlho sa ku mne Eduard znova prihovori a pýta sa ma ,,kde ty vlastne bývaš, v akej uličke?"
Ja sa na neho mylo usmejem a začnem mu vysvetľovať súradnice môjho domu.Po chvíli môjho vysvetľovania zisťujem že tomu absolutne nepochopil.Zo zošita vitrhol stranu a začal krealiť cesty mojej dedinky.Nakoniec sme sa k tomu dopracovali.~Nevedela som čo mám ďalej rozprávať tak som sa znova zahľadela do svojho mobilu.
Za pár sekúnd mi položí ďalšiu otázku ,,Viktória a čo máš napláne cez výkend?"
,,ja nič'' prekpavivo sa na neho pozriem
,,ahmm " rozmýšľa
A neskôr hovirí,,tak prídem tento výkend" ja mu odpovedám ,,tak dobre v pohode"
Konečne zazvinilo a mne sa začali vinárať zvláštne myšlienky a pocity,čo to malo znmenať?prečo sa ma to vlastne pýtal ?,veď sa poznáme dokopi 5rokov mohol sa to opýtať už dávno.Na druhý deň,som prišla do školy a išla som sa prezuť do prezuviek a on práve stál pri skrinke a pezúval sa.Milo a jemne sa pousmial a pozdravil sa mi,,ahoj" ja sa tiež pousmejem a odzdravím
Dness prišiel Peťo je to spolužiak mojho brata su naj kamoši.
Dnes ma narotky taze ja a moj zvisok rodinky sme mu zablahoželali.no a viete ako to chodi keď niekomu zablahoželaťe pobozkáte sa na lícia no bolo to pre mna zvlaštne pretože minule som zažila trápnu situaciu ktora sa neda ospravedlnit .Kamoška Tamara si myslí že som sa do neho buchla no ja si to nechcem priznať a žeby toho nebolo málo a prišiel do mojej izby a poprosil ma či by som mu nepožičala kalkulaču.Ja som mu ju ochotne podala .pochvalil mi moju izbu a odisiel do izby vedla. A má tu ostať spinkať 2 noci až do soboty mam zvláštne pocity a s hodou okolnostii máme rovnakee znamenia sme ryby pretože ja son februárová a ob marcový ;-)
YOU ARE READING
Život 15-ročnej
RandomSorry za chybi! Bude to o ďievčati menom Viktória,ktorá rozpráca o svojich každo denních zážitkoch s chlapcami a s jej pocitmy o nich.