𝗢𝘂𝘁 𝗢𝗳 𝗟𝗼𝘃𝗲 𝗕𝗹𝗼𝗼𝗱 𝗗𝗼𝗲𝘀 𝗡𝗼𝘁 𝗙𝗹𝗼𝘄

5.

Usmial sa a ja som sa začervenala. Síce ho poznám dva dni a takto chovať by som sa nemala, a radsej ďakovať by som mu mala ale neviem, čo to do mna vošlo.
———————
Ako sme vošli, skoro mi sánka padla. Vnútro budovy bolo tak veľké a priestorné. Hneď o proti nám bola recepcia s milou a krásnou slečnou.

K slečne sme sa vybrali a hneď sa usmiala.

,, Dobrý deň Pán Kim, slečna."

,, Aj tebe dobrý deň Yuna. Poprosím ťa o to, aby má nikto nevyrušoval."

,, Samozrejme Pán Kim. Prajem pekný deň."

,, Napodobne."

Po rozhovore má zobral do výťahu a veľmi má bavilo sa pozerať na výhľad a samozrejme sa pozrieť aj na veľa čísel. Ťukol na číslo 100. Bola to obrovská budova a nepochybujem, že by sa tu take číslo nenašlo.

,, Si v poriadku Soi ? Vyzeráš taká.. nesvoja."

,, N-nie.. v poriadku som. Umm.. veľká budova.. heh."

,, To je, veľká, priestorná, zladená do čierno-zlatej farby, keďže ju ja vlastním musí tu byť tak ako ja poviem.

Vykúlila som na nho moje očičká, a len sa pozerala ako na ducha.

,, T-ty.. totu v-vlastníš ?"

,, Áno a nie len tuto budovu, ale aj polovicu Soulu."

Tak teraz som bola ako stĺp. Bože ! Veď on musí byť aký bohatý !!! Len je tu jeden háčik. Mne nejde o peniaze, len hovorím.

,, Nechcem byť neslušná.. ale, ked si taký bohatý, tak čo robíš s tými peniazmi ? Hmm ?"

,, Nebal som sa a vedel, že sa má to spýtaš. Každú polovicu dam pre každý detský domov. Druhu polovicu pre zamestnancov mojej firmy."

,, Aha.. tak to je od teba veľmi pekne. Niektorý ľudia by utrácali na seba.. ale ty.." , zahryzla som si do pery a pohľad presunula na moje nožičky.

,, Dakujem Soi."

Konečne sme sa dostali až hore, a dvere výťahu sa otvorili. Vyšli sme a odbočili do ľava.

Oproti nám boli čierne drevené dvojdvere.

,, To je tvoje ?"

,, Áno."

Usmial sa a stále mal na tvári úsmev, keďže sa na mna pozeral a moj pohľad bol ako keby som bola v nebi.

,, Tak si to tu pozri."

,, Je to veľké a pekne !"

,, Ehmm.. áno je."

Rozutekla som sa až k veľkému oknu, ktoré mal za svojim pracovným stolom. Ruky som si spojila za chrbtom, a jemne naklonila hlavu na stranu.

Vonku bolo krásne a slnečné lúče dopadali na moju pokožku. Za mnou som ucítila niekoho. Bol to Tae a ja som celá stuhla.

Taehyung Pov:

Všimol som si ako utekala k oknu. Stala tam a jemne si naklonila hlavičku, akoby vedela alebo dokonca zistila, čo vlastne som a iba má s tým provokovala.

Jej krv, jej slaďunkú krv by som ucítil aj na cely Soul. Tichým krkom som sa k nej vydal a zastal za ňou.

Zľakla sa a ja som mohol počuť ako jej srdce bije tak rýchlo. Pritiahol som si ju bližšie ku mne.

,, T-Tae... čo t-to robíš ?"

,, Nič.. neboj sa, len sa chcem s tebou pozerať na výhľad."

Soi Pov: