Jeho oči ma neprestajne sledovali. Akoby hodnotili každý môj pohyb, či rozhodnutie. Boli chladné. Alebo sa tak len zdali z dôvodu sfarbenia zreničiek. Mrazivá modrá sa ladne miešala s prímesou nebesky belasej. Nos, aj keď trošku väčší, úžasne ladil so zvyškom tváre. Ústa namaľované pôvodne na čierno, už strácali farbu a menili sa na vyblednutú tmavo fialovú. Namaľovaná hviezda na ľavom oku mala pôsobiť rebéliou ale u mňa to vyvolávala len zmiešané sympatie. Make up-ová tvár sa zrazu pretiahla do nečakaného úškľabku, čo ako sa zdalo mal byť úsmev. Zrazu zdvihol svoju svalnatú ale pri tom vyziabnutú ruku ku mne na znak potrasenia rúk pri zoznámení. Ja som však zaváhala.. Toho človeka vidím prvý krát a po tom čo som práve videla som bola ešte stále trochu nesvoja.. On však ruku nezložil ani po mojom váhaní. Možno bol zvyknutý že veľa ľudí nie sú vo svojej koži ako náhle ho uvidia alebo s ním majú začať komunikovať. No po tom čo pre mňa spravil bolo slušné s rukou mu potriasť..
,,Rachel Everheartová." horko ťažko som zo seba dostala svoje meno a snažila som sa mu pri tom nepozerať do očí.
,,Andrew Hughes ." a ako náhle vyslovil svoje meno pocítila som niečo zvláštne. ,,Ale volaj ma Andy, prosím." Jeho úsmev sa skrivil a vytvoril nezbednícky úškľabok.
