Jimin pov.
Jediné čo si pamätám je vôňa Jungkooka. Ležal vedľa mňa na posteli. S toľkého zmetenia a únavy som urobil to čo chcelo telo. Priložil som svoje pery na jeho. Prekvapivo s nimi hýbal no ja som od vyčerpania zaspal.
Zobudil som sa ako prvý. Vôbec si nič zo včera nepamätám. To je divné? Odhrnul som záclony. Slnko pekne osvetlilo celú izbu čo zapríčinilo že sa Jungkook zobudil.
Po zdĺhavom vysvetľovaní čo sa stalo som sa konečne dozvedel o čo vlastne ide. Nebolo my stále niak najlepšie ale dá sa to vydržať.
Spravil nám raňajky. Chcel som sa mu poďakovať a tak som ho objímol zo zadu a kúdol do uška. Robí sa to na náznak priateľstva a je to pre ľudí upokojujúce.
Obaja sme zjedli raňajky a tak nastal čas aby som sa osprchoval. Vošiel som do kúpeľne a pustil na seba teplú vodu. Moje myšlienky behali okolo rôznych veciach. To čo sa včera stalo a prečo sa to stalo. Pamätám si toho chlapa. Chcel ma znásilniť. Ale to sa mu nepodarilo. Ha Ha. No ale aspoň že sa trochu zblížim s Jungkookom keď je taký divný. Vyzerá ako typický hetero muž ktorý sa zaujíma len o rodinu. Patetické.-
Moje myslenie som však zastavil a vypol vodu. Hneď ako som vyšiel a poutieral sa som si uvedomil že nemám oblečenie. "Mm.. Mm.. Jungkook?" V tejto chvíli by som sa radšej zakopal pod zem.. Neodpovedal. Obkrútil som si uterák okolo pasu a hanblivo vošiel do jeho izby. Tu však nebol no z kuchyne boli počuť hlasy. Dva hlasy.
"Láska a kedy? Veď ťa stále nemôže bolieť hlava!"
"Hovorím ti že som zaneprázdnený a k tomu-"
Stál som ako socha. Obaja sa na mňa pozerali ako na prízrak, no čo? To som až tak tlstý?
"Moment moment. Tohto tu v dome mať môžeš ale mňa nie!? To budeš dlho vysvetľovať Jeon Jungkook!"
Tvl tá je nasratá.
"Nie nie Johyo počkaj to nieje tak ako si myslíš-... super. Naozaj super." Zabuchla dverami a Jungkook sa flustrovane oprel o linku.
"Kookie potrebuješ pomôcť?-" "Nechaj ma na pokoji.."
"Ale veď-"
"Povedal som že ma nechaj na pokoji! Pokazil si to!" Ano neviem akou rýchlosťou o mňa ten pohár rozbil ale stretol som sa so studenou podlahou.
Zobudil som sa na niekoho stehnách. Počul som vzlykanie a cela moja tvár bola mokrá. "Um.. Jungkook?" Ani nereagoval. Pritiahol si ma do objatia a začal rozprávať niečo v zmysle že sa ospravedlňuje a že sa nevie ovládať. Mňa však zaujimalo jedno..
"Jungkook ja som bez oblečenia"
Moc ale že moc sa ospravedlňujem že toto je krátke ale moje zdravie je na bode mrazu. Snáď sa Vám po dlhej dobe bude chcieť čítať and ilyyy ❤️❤️
YOU ARE READING
We will meet again |2|
Fanfiction-"Pomôžem ti postaviť sa na nohy." Jimin je mladý podnikateľ s veľkou firmou. Po jeho poslednej nehode sa zotavil rýchlo a pomaly zabudol na minulosť, no to nevedel že minulosť mu príde rovno pred oči. Chlapec Jeon Jungkook prežil požiar. ×=Final pa...
