Prízrak

Lizzy sedela na lavičke v parku. Čakala na Sakuru, ktorá ako vždy meškala. O pár minút si Sakura sadla vedľa nej. „Mali by sme s tým prestať," poznamenala Sakura hľadiac pred seba. Lizzy pozrela na ňu. „Zase s tým začínaš?" povedala naštvane, „Ale nikdy mi nepovieš, čo tým myslíš..." Sakura sa usmiala. „Ešte stále sa tváriš, že to nevieš? Nevadí," povedala a postavila sa. Lizzy ju nasledovala.

Ako sa tak prechádzali parkom, Lizzy zazvonil mobil. Vytiahla ho z vrecka, pozrela na číslo a zamračila sa. „Volá ti Mica, že?" spýtala sa Sakura akoby mimochodom. Lizzy prikývla. „Nechce sa mi však dvihnúť jej. Včera sme sa pohádali," povedala a chystala sa vrátiť mobil do vrecka. „Dvihni to," povedala Sakura jednoducho. „Nie!" Lizzy zavrčala. „Len to pekne dvihni," vzdychla si Sakura a pozrela Lizzy do očí.

Chvíľu si tak pozerali do očí, ani jedna nechcela uhnúť pohľadom. Nakoniec Lizzy, bez toho, aby odhliadla od Sakury, stlačila prijatie hovoru. Sakura sa otočila Lizzy chrbtom a odstúpila pár krokov, aby neodpočúvala ich rozhovor. „Ach kedy sa len poučí?" zamrmlala si Sakura, „Koľkokrát jej mám opakovať, že sa nemá s nimi hádať pre také hlúposti?"

„Hovorím, že som tu so Sakurou," povedala Lizzy hlasnejšie a Sakura sa obzrela. Zdá sa, že tie dve sa zase idú pohádať kvôli blbosti. Lizzy sa nikdy nepoučí. „Prečo by som klamala?" zvolala Lizzy naštvane. Sakura si vzdychla. Toto nevedie nikam. Čím skôr si Lizzy uvedomí pravdu, tým lepšie pre všetkých.

Lizzy zrušila hovor. „Chápeš to? Vraj aby som si prestala vymýšľať," povedala Lizzy a pozrela na Sakuru. Sakura si vzdychla. „Ale má pravdu," povedala Sakura hľadiac na zem. „Čo si to povedala?" zasyčala Lizzy. Sakura pozrela priamo na ňu, „Musíme s tým prestať! Ty s tým musíš prestať!"

„Čo to znamená? S čím mám prestať?!" rozhodila Lizzy rukami. Sakura sa zhlboka nadýchla. „Prečo si tu? Prečo si došla do parku?" spýtala sa vážne. „Aby sme sa stretli predsa," odsekla Lizzy. Sakura však pokrútila hlavou. „Spomeň si, prečo si sem prišla?" zopakovala svoju otázku. Lizzy na ňu nechápavo pozrela.

„Siahni si do ľavého vrecka," povedala Sakura. Lizzy tak spravila. Vo vrecku niečo nahmatala a vytiahla to. Bol to malý skladací nožík. „Ja... neviem ako sa tam dostal," zahovárala Lizzy. Sakura mlčala. „Fakt!" vykríkla Lizzy. „Mňa nemusíš presviedčať," povedala Sakura, „Je to totiž zbytočné. Celý tento kolobeh sa opakuje znova a znova. Ale musíš s tým prestať. Zahoď ho! Zbav sa ho raz a navždy!"

„A-Ale..." koktala Lizzy. „Žiadne ale," zasyčala Sakura. Lizzy chvíľu váhala. Potom si vzdychla, zovrela nôž silnejšie a celou silou ho odhodila ďaleko do diaľky. „Ako si to vlastne vedela?" spýtala sa so sklonenou hlavou. „Tak ako vždy," povedala Sakura pokojne, „A tak ako som ťa našla na tej lavičke." Lizzy sa zamračila. „O čom to hovoríš teraz?" spýtala sa zmätene, „Som ti volala, že tam budem. Ale o tom nožíku som ti nehovorila." Sakura pokrútila hlavou. „Nevolala si mi," povedala Sakura. „Ale áno," povedala Lizzy, vzala svoj mobil, a listovala v denníku, aby to Sakure dokázala. Hovor však nenašla.

„Liz," zašepkala Sakura, „Otvor už konečne oči, a uvidíš to. Uvidíš tých, ktorým na tebe záleží, a ktorý sa o teba boja. A aj dôvod prečo som tu ja..." Lizzy zavrela oči a zúfalo si prehrabla vlasy. „Ja to nechápem!" zvolala frustrovane. Dvihla hlavu, aby Sakure ešte vynadala, ale Sakura bola preč. Len lístie stromov ticho šušťalo a Lizzy sa zdalo že počuje: Dúfam, že toto bol posledný raz, čo sme sa stretli.