Vraždený dom

4.Kapitola

„No nie som si istá...ale myslím že áno!" odložila som knižku a spolu s Emmou sme vyšli z knižnice. „A teraz čo?" spýtala sa ma Emma. „Obe pôjdeme domov a prečistíme si hlavu a zajtra pôjdeme do toho domu! Mám plán" usmiala som sa. „Bože na nebi ochraňuj nás" povedala Emma. „Emma neboj mám to perfektne premyslené" hrdo som povedala.

*****

Prišla som domov a začala kresliť plán. Nie je to nič zložité. Pán Styles odíde zadnými dverami preč a my vtedy prídeme. Skontrolujeme prízemie, 1. Poschodie, 2. Poschodie a ešte povalu. Ja viem je to dosť veľký dom.

Ráno

Zobudila som sa na zvonček. To bolo Emma. Do frasa už je 11? Rýchlo som utekala dole po schodoch a ešte v pyžame a s kruhmi na očiach som utekala dole. „Dobré....ráno?" premerala si ma Emma. „Akurát som vstala" začervenala som sa. „Vidím...idem do tvojej izby, ty sa zatiaľ obleč" ani som sa nespamätala a už bola v mojej izbe. Ja som zašla do kúpeľne a umyla sa. Upravila som si vlasy a na koniec som sa obliekla. Išla som do izby kde už Emma študovala môj plán. „A kedy by sme tam mali ísť?" spýtala sa Emma. „No..." pozrela som sa von oknom a uvidela pána Stylesa „do frasa teraz" vyšla som na balkón a Emma tiež. „Dobrý deň pán Styles idete s poľa?" spýtala sa ho jeden babička. „Áno teta" usmial sa. Takže takto môj zlatý ty sa robíš že si pracoval na poli ale pri tom len si vyliezol z tvojho brloha. „A nebojíte sa chodiť tak blízko pri ten dom...je to pri poli" spýtala sa babička. „Teta ja na rozprávky neverím" usmial sa. No iste Harry...že neveríš. „Viete tie mŕtvoly nevedeli upratať! Prilepili sa o zem a do teraz tam ležia" povedala teta. „Ale teta to je len rozprávka. Nie sú tam už žiadne mŕtvoly. To každý s toho robí veľké halo len preto lebo tam zabili dvoch ľudí?" pokrútil očami. „Verte neverte pán Styles" povedala babička a pomaly odkráčala a Styles tiež. Ja a Emma sme zbehli po schodoch. Dala som si na chrbát ruksak v ktorom bol nožík, lano, zápalky, baterka, sviečka, handra, plán, slzný sprej, ampulky, pinzeta, sáčiky a také hovadiny. Vyšli sme na ulicu a išli pri ten dom. Otvorila som bránku a spolu sme Emmou sme vošli do dvoru. „Amber ja myslím že by sme nemali" Emma už stále pri dverách a prehltla. „Bože neboj sa" povedala som a otvorila dvere. Zapla som baterku a skúmal čo je vnútri. „Amber?" ozvala sa Emma. Prišla som ku nej a videla mŕtvolu pri schodoch. „Masaker" povedala som a išla do kuchyne. Tam bola ďalšia mŕtvola. A všade zaschnutá krv. Išla som naspäť k Emme ktorá stála pri schodoch. A pomaly sme išli hore. Všade bola krv. Všade zaschnutá krv! Všade! Všade! „Amber sem poď" volala ma Emma ktorá už bola hore. Utekala som hore po vŕzgajúcich schodoch. Prišla som do Olivinej izby. Všade bola pavučina. Ale inak to bola klasická detská izba. „Hľadaj niečo podozrivé!" povedala som. Emma niečo uvidela na zemi...bola to kniha. Zdvihla ju a oprášila. „Amber kukaj na ten názov!" podala mi knihu. Bola to ona! Kniha Duch Halloweena! „Ale veď to bolo vydané až 13.12.2002 a Olivia zomrela cez leto! Ona to sem dať nemohla" povedala som. „Tak tu niekto bol" povedala Emma. Knihu som si dala do sáčku a pokračovala v hľadaní dôkazov. Všimla som si že izba bola neuprataná. Knihy boli otvorené na posteli ktorá bola ustlaná. Veci pohádzané na zemi, skriňa otvorená. Len bol všade prach a pavučina. A všade Halloweenska výzdoba. No jasné. Olivia tu bola naposledy pred tým ako išla strašiť. Iba sa obliekla a nechala všetko tak. Emma odišla na 2. Poschodie a vrátila sa s fotkou v rute napoly spálenou. „Pozri" podala mi fotku. „To je Olivie s Juliou...mojou tetou!" povedala som a pozerala sa na napoly spálenú fotku. „Pohádali sa a zabila ju...moju tetu a mňa chce zabiť tiež" sadla som si na posteľ a začala plakať. „Tak preto! Tak preto ti na tomto príbehu tak záleží!" povedala. „Musíme zistiť prečo sa pohádali" povedala som. „Ale vtedy tu už nebývala! Ona bývala u babky!" povedala Emma. „Tak prečo? Tak prečo je tu tá fotka!" povedala som. Obrátila som fotku a niečo na nej bolo napísané ale napoly zmyté a popálené. Dala som ju do sáčku. „Amber?" povedala Emma ktorá sa niekde zadívala. „Kukaj" ukázala na rozbité zrkadlo na zemi. „To je zrkadlo! A rozbité! A je na zemi!" povedala som. „Myslím že ten príbeh v tej knižke je pravdivý" povedala Emma. „Viac než pravdivý" povedala som. Emma pristúpila k zrkadlu a ja som skríkla: „Emma nepozeraj do toho!" „Ups...aj som zabudla" išla od tadiaľ ďalej. Uvidela som vedľa zrkadla papier a zodvihla som ho. „Čo to je?" spýtala sa Emma. „Niečo čo nám pomôže" povedala som. „Čo je na tom napísané?" zvedavo sa pýtala Emma.

______________________________

Tak máte tu novú časť. Skôr nemohla byť lebo som bola na lyžiarskom. Hlavne dúfam že sa vám časť bude páčiť :3

Lauri