His Beauty //Niam//

23. I'm alone

,,Niall vstavaj!" skríkol na mňa hrubý hlas a ja som v momente sedel na posteli. Bolo to tak hlasné, že by to počul aj hluchý

,,Čo je?" rýchlo som odpovedal pozeral sa okolo seba akoby tu malo horieť. Naozaj som sa vylaka

,,Zaspali sme" povedal Louis. Nevedel som, čo skôr robiť a tak som si na seba len niečo obliekol. Dal trochu voňavky a rovno utekal aj s batohom v ruke, preč z izby. Na chvíľu som sa popri behu obzrel za seba a chlapci boli hneď za mnou

Utekali sme až kým sme nedobehli ku triede. Harry prudko otvoril dvere a všetky pohľady zastali na nás troch. Cítil som sa dosť trápne, ale hlavne, že som sem dobehol. Normálne by som už v polke cesty nevládal

,,Prepáčte, že meskame" ospravedlnil sa Loui a všetci sme si sadli na miesta. Dúfam, že za to nebudem mat žiadny problém. To by nebolo skvelé

=======

Na prestávke som zapocul reč našej triednej s dievčatami, ktoré mali spolu projekt ani neviem o čom. Som dosť zvedavý a tak som zastal od nich trochu ďalej, ale dostatočne na to aby som počul celu ich konverzáciu. Tváre dievčat nevyzerali spokojne

Zastal som pri nejakej skrinke a počúval, čo sa deje. Možno ide o ten projekt

,,Paní ucitelka mohli sme to urobiť tak, že sme to písali do počítača a potom sme to vytlačili?" opýtala sa jedna z dievčat. Presne tak sme to urobili aj ja s Liamom. Musí nám to vyjsť. Veď jeden projekt aj tak nemoze byť tak dôležitý. Je to len projekt

,,A vy dve si, čo myslíte? Ze ste vynimka? V žiadnom prípade. Urobíte to tak ako aj ostatný. Na výkres. A nechcem už nič počuť" vyhúkla na nich až sa mi zdalo, že jedno z dievčat, zdá sa mi, že jej meno je Ellie, sa skoro rozplakalo

Ucitelka od nich nahnevane odišla a mne v moment došlo, že my sme to urobili tak isto. Rýchlo som utekal naspäť do triedy aby som všetko oznámil Liamovi, no práve v tu najmenej vhodnú chvilu, začalo zvoniť na ďalšiu hodinu. Vlastne ani neviem akú hodinu sme mali mat. Zistil som to až keď do triedy vošiel ucitel, ktorý nás učil ohľadom marketingu. Rýchlo som si vybral zošit, ktorý používam na všetko a ako nadpis si dal, marketing

===

Na tejto hodine som nijak nedával pozor. Sústredil som sa len na to, že máme už len týždeň a pol a znova musíme začať s projektom. Veď to sa nedá ani stihnúť

Chcel som to hneď povedal Liamovi, ale ako? Ked sa na mňa dnes ani len nepozrel. Ked mi nevenoval jediný usmev. Keď na mňa ani len neprehovoril. Trávil so mnou čas len kvoli tomu projektu. A ja som si ako sprostý nahováral, že by to mohlo vyjsť

Myslel som si, že sa medzi nami vytvorilo nejaké to puto. Nejaké kamaratstvo. Ale opak je pravdou. Už nie je medzi nami nič. Ci som sa mocne snažil, nie som jeho typ na kamaratstvo. A zrejme ani nikdy nebudem. Vždy preň ho budem len ten, ktorý mu pom-

Chcel by som o týchto veciach premýšľať aj ďalej kebyze nezačne zvoniť zvonček oznamujúci koniec hodiny

Rýchlo som prišiel za Liamom kým som ho ešte videl

,,Počúvaj Liam" prišiel som za ním a on sa rýchlo otočil a nasadil usmev. Akoby to nebolo ani pravé

,,Čo potrebuješ?" opýtal sa ma. Aj keď som ho čiastočne neznášal, jeho hlas bude stále dokonaly. No, späť do reality

,,Na minulej prestávke som počul ako sa triedna rozpráva s nejakými dvoma dievčatami. Pýtali sa ci môžu urobiť projekt tak, že ho vytlačia. Presne tak isto ako sme to urobili my. A ona na nich začala kričať, že to musíme robiť na výkres. Takže ak dnes môžeš tak by sme mohli začať robiť ten projekt na papier" vysvetlil som mu situáciu a on sa na mňa pozerali akoby videl ducha. Neviem ci tak vyzeram, ale mohol by sa na mňa pozerať krajšie

,,Dnes mi to vážne nevychádza. Môžme zajtra?" opýtal sa a mňa už len tá jedna veta ma rozdrtila. Neviem ci sa to tak dá popísať, ale znicila moje srdce na milión kúskov. Na toľko kúskov, ze sa nikdy nedajú pozbierať úplne všetky. Vždy bude niekedy nejaká chýbať

,,Áno jasne" povedal som mu a snazil sa to zakryť tým, že sa nan ho ani len nepozriem. Zrejme mi to vyšlo a tak som sa posadil späť na miesto

,,Hej Niall. Si si istý, že si v pohode?" opýtal sa ma Harry keď videl moju naštvanú no najmä smutnú tvár. Rýchlo som sa musel pozbierať a dat do kopy

,,A-ano som. Všetko je v najväčšom poriadku" povedal som mu a on len prikývol a ďalej sa bavil s Louisom. Myslím si, že ako pár by sa k sebe hodili dokonale

Síce bola krátka prestávka, ale mne sa zdalo akoby trvals hodiny. Cítil som sa byť taký sám. Bez všetkého. Vsetci sa s niekym rozprávali len ja som bol tu v kúte sám. Bol som opustený

Co potrebujem aby som sa tak necítil? Co mam urobiť? Ako dosiahnuť aby to tak nebolelo? Boli ma cítiť a vedieť, že som sám. Je to nepríjemný pocit. V tomto meste sa cítim byť tak sám. Chcem ísť domov. Domov kde sa necítim sám.

Ten koniec sa mi zdal trocha depresívny, ale dúfam, že to nikto tak nebral. Túto časť veľmi nemám rada, lebo mam pocit, že je onicom. No nevadí, verím, ze zajtra bude lepšia :D

Lucy ×͜×