život je smrť (Dsmp)

1.

Ráno ma zobudil môj brat Tommy že je prvý deň školy jak ja to nenávidím vstala som z postele upratala ju a išla sa obliekať obliekla som si biele tričko a čiernu košeľu a získa po schodoch
“no kto tu dnes prvýkrát ide na strednú„ začala na mňa rozprávať mama
“mamiiii si mi sľúbila že to nepovieš„
"No nevadí však„
Ahh mamii
“zachvilu mi treba ísť tak si pohnite„
Povedala som bratom išla som sa obúvať vzala kľúče od auta a isla som si do neho sadnúť počkala som kým prídu a išli sme do školy

Cesta bola krátka takže niekedy budem chodiť aj peši no len teraz stojím pred školou a čakám kým tu prídu učitelia a rozdelia nás išla som sa presunúť lenže do mňa nabralo celkom malé dievča z ružovými vlasmi
“ahoj ty tu tiež čakáš„
“ano„ odpovedí mi to zlaté dievča má strašne cute hlas
“vola sa Noemi ty„
“volam sa Niki teší ma„ zlato sa na mňa usmiala

Keď prišli učitelia tak nás rozdelili bola som z niki v triede ale dokonca aj v lavici
“nechces sa viac spoznať keď už spolu sedíme„
Vyrušila má z myšlienok
“urcite áno„
Ďalej sme sa spoznávali aj zo spolužiakmi a učiteľmi voz bolo veľmi nudné
“maš Instagram„opytala sa ma
“mam počkaj„vybrala som si mobil otvorila instagram a ukázala jej ako sa volám

Znovu som čakala pred školou na tommyho a tubba tak som sa z niki ešte rozprávala pokiaľ už neprišli
“tak ahoj niki rada som ťa spoznala dnes si môžeme ešte napísať ahooj„
“oki ahooj„
Rozhodli sme sa ísť peši domov lebo mama išla do práce tak sme došli a každý sa zavrel do svejej izby ja som sa nudila lenže mi cinkol telefón

*Instagram*:nové sledovanie od nihachu

O ona na mňa naozaj nezabudla tak som jej napísala po chvíle čakania na správu mi odpísala začali sme si volať a rozprávať sa o našich veciach

Takže toto je nová kniha možno bude smutná ale nehovorím že určite takkkk zatiaľ užívajte nový školský rok a čakajte na ďalšiu kapitolu