Tina Rooberová

Vražda

Tak...píšem nový príbeh so žánerom- detektívka:) dúfam, že sa bude páčiť. Určite zanechajte komentík s pripomienkami..Enjoy it♥ :)

Nad francúzskym mestom sa zbierali ťažké mračná a stáčali sa do jedného, veľmi veľkého a sivého. Sychravý nádych mesta ľuďom oznamoval, že sa blíži niečo po čom sa budú ešte dozadu obzerať pár týždňov. Niektorý ľudia začali starostlivo vyberať dáždniky, iný sa chytro ponáhľali domov. Parížske ulice sa pomaly prázdnili až do kým na chodníku pri starej kaviarni nebolo ani jedného človeka. Z mračien sa postupne rozpršalo a tenké kvapky poletovali pomaličky okolo stromov, lavičiek a budov až nakoniec padali na zem a začali tvoriť mláčky, neskôr mláky. V Paríži sa odrazu ozval hrom a začalo husto pršať. Skupina ľudí, ktorá zrejme bola na prehliadke mesta, ešte stále pobehovali po námestí a kochali sa krásnym mestom. No niektorí sa nečakane otočili a venovali pohľad sivej oblohe. Potom sa okolo seba poobzerali, opustili svoju skupinku a vybrali sa do najbližšej kaviarne. Starček so starenkou zvolali na sprievodcu a oznámili im chabý počet terajších ľudí v skupinke, ktorá naďalej zdielala pocity nadšenia z mesta. Sprievodca spočítal ľudí a poprosil ich o nájdenie "stratených" ľudí. Chaotické behanie po námesti nikomu z nich nerobilo dobre, preto sa všetci rozhodli vojsť do budovy so zelenou ceduľkou- Café chats, kaviareň patriaca pani Chatsovej- Mačkovej.

Hrom, ktorý obklopil celé mesto sa zmenil o pár sekund na žiarivý blesk. Ulice boli ožiarené iba ním. Dážď neprestával, práve naopak. Ulice boli na chvíľu celkom prázdnučké dokým...z tmavej uličky nevyšiel muž v čiernom klobúku a plášti skoro po zem. Lakovými topánkami stúpil do kaluže a vzápäti sa  ošpliechal. Chvíľu sa pozastavil, pozrel sa na špicaté topánky a potom pridal do kroku. V ruke zvieral kufrík a tváril sa veľmi prísne. Zašiel až za uličku, kde sa začínal park. V parku pri lavičke ho čakal muž s prekríženými rukami na prsiach. Zjavne muž s lakovými topánkami a klobúkom meškal. Pán s béžovým trenčkotom, ktorý stál pri lavičke nešetril pozdravom a rovno začal hádku. Muž v čiernom ho najprv upokojoval a tváril sa, ako by mu krivdil. Nachvíľu sa zdalo, že by mu muž odpustil, ale potom mu kožený kufrík vytrhol z ruky a neslušne ho otvoril bez opýtania. Bolo počuť iba kvapky dažďa, páni sa upokojili a trenčkotový muž sa začal usmievať. Nakoniec dodal: ,,Vidím, že si splnil to, načom sme sa dohodli." a v tom sa ozval z parku výstrel. Muž, ktorý dostal to čo chcel, spadol s otvorenými ústami na zem. Jeho posledny pohľad patril mužovi s kufríkom a potom sa mu podlomili kolená, jeho hlava sa s rachotom buchla o betónový chodník. Pán s klobúkom ho elegantne prekročil, kývol na gorilu v kríku a vzal papiere, ktoré ešte stále držal v ruke zabitý Tobias Cage.