Nights {sequel to Ability}

1 ✧ "Čo tu robíš?"

Rukou som si prehrabla vlasy a nepohodlne sa zavrtela na sedačke. Svoj pohľad som upriamila na prázdny pohár, ktorý ležal na stolíku. Bezvýznamne som sa naň pozerala a nevedela čo robiť. Sedem rokov sa snažím o to isté. Ale čo by ste robili vy, keby ste netušili, kde sa nachádza človek, ktorému ste dôverovali a mali ste k nemu nejaké city aj napriek faktu, že vás uniesol a chcel vás zabiť?

Teraz som momentálne tam, kde bol Niall pred siedmimi rokmi. V nejakom spolku, ktorý robí podobnú prácu ako Niall. Iba tak viete najviac informácií a máte najdôveryhodnejšie zdroje. Postavila som sa zo sedačky a prešla sa po izbe. Zobrala som si kľúče a peňaženku a vyšla z domu. Pobyt v New Yorku je čím ďalej tým zvláštnejší.

Nasadla som do auta a naštartovala. Vycúvala som z garáže. Zapla som si rádio aby sa v tomto aute niesla aspoň nejaká tá dobrá nálada. Zabočila som a prstami si bubnovala po volante. Zaparovala som až pri starej známej budove. Vypla som rádio, vytiahla kľúče a vystúpila z auta. Zamkla som ho a rýchlymi krokmi sa presunula dovnútra.

Zamierila som si to hneď ku schodisku a vyšliapala si to hore. Otvorila som dvere a dostala sa do starej známej dlhej chodby, ktorú som prešla. Otvorila som dvere od miestnosti, kde by sa mal nachádzať môj starý dobrý priateľ. No miesto neho tu bolo prázdno a tma. Povzdychla som si, dvere zavrela a vybrala sa o poschodie vyššie. Počula som hlasy, takže som zistila, že bol tu. Zišla som dnu a pomalým krokom som prišla k nemu. Moja prítomnosť ho mierne prekvapila no nedal to na sebe veľmi poznať.

"Čo tu robíš?" opýtal sa. Mykla som plecami. Ani sama som to nevedela. "Ale dobre, že si tu. Musím ti niečo povedať. Je to veľmi prekvapujúce a všetkých nás to prekvapilo, keď sme sa to dozvedeli. Sadnime si," tak ako povedal, tak som spravila. Sadla som si do mäkkej sedačky a pozrela sa na neho.

"O čo ide?" 

"Vieme, kde je Niall. Dnes ho prepustili z väzenia. No skontaktovať ho bude problém a ty za ním tiež nemôžeš ísť. Musíme pár týždňov ešte počkať, takže žiadne veci nerob bez môjho dovolenia či vedomia, jasné?" prikývla som a snažila sa nevnímať moje rýchlo bijúce srdce. Je na slobode. Stretneme sa. Konečne.  

skutočne ignorujte chyby :D píšem to v noci a k tomu som chorá ale nechcela som vás nechať bez časti, takže tu je :D neznášam písanie prvých dielov no aj tie musia byť :D takže toto je taká rozbehová časť :D inač ohlasy na druhú sériu boli skvelé :3333