Keď som dorazila domov zo školy povedala som si so slzami na okraji mojich zeleno - modrých očí či má ešte šancu ten ktorý ťa zradil a odhodil len kôli tomu že som pred ním nerozčapila nohy. Hneď ako som si utrela slzy sadla som za FACEBOOK a celá hlavná stránka bola zaspanovaná tým ako som pred mojim EX nerozčapila nohy. Môj život nemal zmysel
Myslela som že si pôjdem do potravín kúpiť niaku horľavinu a zapalovač. Iný kreatívnejší nápad ako spáchať samovraždu som nenašla. Bolo 9 hodín a už som spala, nemala som chuť ani dýchať a už vôbec nie sa pohnúť z mojej mekúčkej postele (IKEA )Je 7:30 a škola sa začína o 8:00.Zrazu mi niekto zvoni na zvonček (cŕŕŕŕn).Prídem ku bráničke a tam je len niaky balík keďže bolo 7:54 nemala som čas sa rozplývať nad balíčkom a tak som šla do školy. Tam to nebolo o nič lepšie. Všetci sa na mňa pozerali ako na blázna. V dialke vidím môjho EX ako balí moju BFF ako správna BFF som ihneď zakročila obidvaja ma vysmiali a ja zase so slzami v očiach idem na záchody kde som bola nieku tú chvíľu.Cestou domov vidim auto mojej mami
Vravím si hádam to není ona !
Áno moja mama strieda chlapov ako ponožky ...
Zas so slzami v očiach idem domov. Keďže sa somnou nikto nebaví nemám sa s kým rozprávať.
Rozprávať sa s mamou?. Nie.
Jej milenec ktorý zachvíľku bude zase jej EX. Denník?. Nie, potom bi ma všetci vismiali.Keď sa idem poberať spať stále myslím na to čo sa udialo za posledný týždeň, deň, hodinu,minútu,sekundu a stotinu.
Aj keď mi hlavou stále ide ten denník, ale čo ak mi ho niekto zobere a budem mať hambu.!!
Nechcela som to už riešiť a tak som si ľahla do mojej mekúčkej posteli,zatvorila som oči a spala som.
Na ďalšie ráno som nemusela ísť do školy a tak som sa vrhla na balík ktorý tam v kúte bol už niekoľko dní. Otvorím ho a tam bol nádherný zápisník(denník)aj s perom.
Buď niekto počlu že rozmýšľam nad denníkom alebo ja neviem. No ale ako mohol niekto vedieť o tom denníku ešte predtým než som nad tým premýšľala?!.
Neviem moja hlava nemyslela na nič iné ako na denník. O.K tak ide sa na denník.! Som blázon!
Milý denník
Volám sa Emma .Mám 17 a som červeno vláska!
Môj život je oničom a vlastne aj ja som oničom.
Do denníku som napísala všetko čo sa udialo.
Milý denník
Ďalší deň je tu. Zas škola zas posmechi.
Vravím si "keď som prežila to že v mojich 2 mama opustila oca a našla si iného 'tak prežijem všetko.
Ikeď sú tu niake veci ktorých sa bojím viem že môj život bude stále nudný a neatraktivny a o ničom.
Po týždni som začala rozmýšľať nad tou "SAMOVRAŽDOU ''..
Vedela som že by som chýbala len mame! Ostatný bi ani nevedeli že som na onom svete,mysleli by si že som sa presťahovala ale...proste niečo by si vymysleli..
Možno by sa moja mama zbláznila alebo by si Našla dvoch "chlapov...''
Keď mi to už myslelo začala som myslieť čo s mojim dennikom!??
Ak o 20rokov niekto najde môj denník tak sa budem v hrobe obracať!!
