Poézia z borovicového hája

Akosi sme sa stratili

Tak prekrásny a smutný,
Vzťah, čo sme mali,
Z bolesti sme plakali,
Radosti už niet, a my zronení.
Hľadíme do zeme, snažiac sa nasilu
Potlačiť slzy, ktoré sa nám v očiach zjavili
Akosi sme sa stratili,
Zišli z chodníka, ktorý nás držal spolu.

Hľadám ťa a pýtam sa-
Stretneme sa ešte niekedy?
Povedz mi, vrátiš sa niekedy?
budem tu sledovať hlmu, ako rozplýva sa,
čakajúc na teba,
no ty akoby si už nebol
oči modré ako nebo
bolo mi toto treba?

Bolo to prirodzené, ako dýchanie,
a ja rozmýšľam, či áno, alebo nie,
či si ešte niekde tu,
rátam každú minútu,
ktorú musím pretrpieť bez teba.

Akosi sme sa stratili,
Zišli z chodníka, čo nás držal spolu,
Ani sme sa nerozlúčili,
A už nikdy nebudeme zasa spolu.

Ahojky!
Toto je prvá báseň, dúfam, že sa páčila :3
Budem rada za každý komentár či vote🤍

-Aya